Británia dnes pravdepodobne zavesí referendum o Európskej ústave na klinec. Britský šéf diplomacie Jack Straw má oznámiť parlamentu, že kabinet pozastaví legislatívu o vypísaní ľudového hlasovania, kým nebude jasné, aký osud čaká ústavu. Dokument totiž môže vstúpiť do platnosti iba vtedy, ak ho schvália všetky členské krajiny únie. Francúzi a Holanďania ho už však zmietli zo stola.

Paríž a Berlín napriek tomu cez víkend zdôrazňovali, že ratifikácia ústavy má pokračovať. Hovorca francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca po jeho stretnutí s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom vyhlásil, že "jedna krajina nemôže sama rozhodnúť o osude zmluvy, ktorú schválilo a podpísalo 25 štátov."

Chiracov hovorca tiež poznamenal, že Británia bude mať v rukách "obrovskú zodpovednosť nájsť cestu von z momentálnej krízy, počas svojho predsedníctva v druhej polovici roka.

S rovnakou rétorikou pokračuje aj Brusel. Šéf Európskej komisie Jose Manuel Barroso apeloval na lídrov, aby "premenili krízu na príležitosť". Priznal však, že sám nevidí reálnu možnosť, že by sa znovu začalo rokovať o novej verzii ústavy. "Tento text predstavuje veľmi delikátny kompromis, ktorého vypracovanie trvalo niekoľko rokov," povedal.

Európski lídri sa majú o tom, ako ďalej, dohodnúť na júnovom summite v Bruseli. Médiá už však špekulujú, že vôbec nie je isté, či nájdu spoločné riešenie. Napätie ešte stupňujú prieskumy o narastajúcom odpore voči ústave. Po dvoch neúspešných referendách sa otočil pomer medzi jej zástancami a oponentmi v Dánsku a Českej republike. V prieskume nemeckého tabloidu Bild bolo 96,9 percenta respondentov proti, aj keď nemecký parlament už ústavu schválil.

Podľa agentúry ICM 81 percent Britov nesúhlasí s tým, aby sa akákoľvek časť ústavy schválila bez referenda. Lobisti za odmietnutie dokumentu sa totiž obávajú, že politici teraz narýchlo vyberú niektoré inštitucionálne návrhy a prepašujú ich zadnými dverami, bez priameho odklepnutia voličmi.

Napätie pre nejasný osud ústavy komplikuje aj rokovania o rozpočte únie na ďalších sedem rokov. Nemecko naznačilo, že je ochotné ustúpiť zo svojej pozície o limite pre výdavky do spoločnej kasy. Spolu s Francúzskom a predsedajúcim Luxemburskom však chcú tlačiť na Londýn, aby súhlasil so zmrazením sumy, ktorú dostáva z Bruselu naspäť, ako druhý najväčší čistý platca do európskeho rozpočtu.

Autor: Lucia Kubošová, Brusel