Víťaz Seneckého triatlonu Pavel Šimko. ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Vlani dvadsiateho mája sa PAVEL ŠIMKO (23 r.) ponáhľal na plavecký tréning do Svitu, lebo domáca popradská plaváreň bola zavretá. Na teplickom kopci dostal jeho horský bicykel šmyk. Po páde otras mozgu, trieštivá zlomenina dvoch hrudných stavcov. Po roku sa dočkal v sobotu na Seneckom triatlone najväčšieho úspechu v kariére.
Na čo ste mysleli pred rokom v popradskej nemocnici?
"Pamätám si len, že krátko pred pádom som sa pozrel na hodinky, že bolo 17.30. Na to, ako som sa dostal domov, sa už nepamätám. V nemocnici som nerozmýšľal, ako by sa asi malo o vyšších hodnotách, a tak. V hlave sa mi to všetko pomiešalo samo. Bol to pre mňa životne dôležitý pád."
Ako pomiešalo?
"Správnym, pozitívnym smerom. Zvláštne. Bez toho, že by som sa to snažil sám ovplyvniť. Prestal som sa flákať a začala ma baviť škola."
Venovali ste sa aj skialpnizmu, behávali ste preteky v tatranských kopcoch. O flákaní v športe to asi neplatilo.
"Ale áno, bol som lajdák. Po príchode na vysokú školu som sa takmer tri roky len poflakoval. Prerušil som aj štúdium. Nebavilo ma to, neštudoval som preto, že som chcel, ale musel. Po páde sa všetko otočilo. Trénujem premyslenejšie, škola je mojím koníčkom. Vážne! Bavia ma biologické vedy - fyziológia, anatómia. Tesne pred pádom, desiateho mája 2004, som zlé obdobie priklincoval neúspechom na majstrovstvách sveta v španielskej Madeire. Absolútne som podcenil vodu, teda pitie počas pretekov. Bežal som hrozne."
Verili ste, že v Senci vyhráte?
"Vôbec nie. Z prvých piatich ľudí mohol vyhrať každý. Tvrdé preteky. Na bicykli som im na tvárach videl, že sú v pohode, nik nemal krízu. Andrej Orlický s Filipom Kristlom sú takticky ostrieľaní, každý strážil každého. V behu som zrýchlil hneď na začiatku, a potom som sa snažil udržať náskok, no vnímal som, že Tomáš Jurkovič doťahuje. Titul zo Senca si cením ako svoj najväčší športový úspech, je to na Slovensku kráľovský triatlon. V Senci sa mi páči voda a sedí mi aj rovinatý profil cyklistickej trate."
Vám, čo ste vyrastali v Tatrách a behávate do vrchu?
"Na bicykli radšej rovina, v kopcoch sa na bicykli cítim trochu ťažký."
Čo najradšej trénujete?
"Bicykel, tam si človek môže aj pokecať. Aj pri behu, no radšej v lese. Mám ideálnu priateľku Simonu, s tou sa venujeme všetkým športom. Milujem tenis, hráme plážový volejbal. Máme spolu skvelý čas."
Športový vzor?
"Nikdy som žiadny nemal. Plagát som si vylepil na stenu iba raz. Keď sme dostali na triatlone v Skalici v igelitke pri obligátnom účastníckom tričku a čokoláde pribalenú Anču Kurnikovovú. Nezaujala ma však ako vzor, ale známou kompozíciou." (ju)
