Pracoval vo vysokej politike, dokonca kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Ako podpredseda vlády presadzoval zriadenie ministerstva športu. Verí, že je to jedna z ciest, ako zlepšiť na Slovensku podmienky na šport. Netají sa, že s významným ružomberským podnikateľom i mecenášom tamojšieho športu Milanom Fiľom je dávnejšie dobrým priateľom. Pochádzajú z jedného regiónu. JOZEF KALMAN (na snímke TASR) je od 1. júna 2004 prezidentom basketbalového klubu žien MBK Ružomberok.

Pred sezónou 2004 - 2005 ste veľmi odvážne a striktne označili ciele basketbalistiek MBK Ružomberok - v tomto roku titul, v budúcom solídne pôsobenie v Európskej lige, v ďalšom už útok do prvej štvorky kontinentu. Boli ste presvedčený o reálnosti plánov alebo ste išli do športového rizika?

MBK patrí medzi málo našich športových klubov, ktoré robia Slovensku dobré meno. História, súčasnosť, ale i perspektíva tohto klubu velí mať vysoké ciele. Je to aj zásluhou podpory mesta, priaznivcov, ale najmä finančne silného sponzora MONDI SCP. Preto naše ambície boli, no aj sú nielen vysoké, ale aj reálne. Do rizika sme nešli. Samozrejme, uvedomovali sme si, že ide o šport, v ktorom je všetko možné: zranenia, šťastie, ale i to, že stavíte na nesprávneho trénera.

Za posledné dva roky sa v Ružomberku päťkrát vystriedal tréner. Nenazdávate sa, že po transformácii klubu na mestský s výraznou podporou firmy Mondi SCP chýba v klube trpezlivosť? Ako ju hodnotí mecenáš klubu Milan Fiľo?

Milan Fiľo je výnimočný človek. So svojimi peniazmi, ktoré získava ako vynikajúci manažér a podnikateľ, vie sa podeliť s tými, ktorí ich najväčšmi potrebujú vrátane športu. Som rád, že môžem pri ňom pracovať. Všetci si ho, a nie len v klube, vysoko vážia. Je náročný na seba, a preto je logické, že očakáva výsledky aj od družstva, ktorému už roky poskytuje veľké peniaze a podporu.

Tréner Kováčik, s ktorým ste neobnovili koncom mája zmluvu, nepoprel, že v Ružomberku sú vynikajúce podmienky, ale sťažoval sa na zlú atmosféru v klube. Aj vy ju tak vnímate?

O zlej atmosfére som sa dozvedel, keď som si prečítal rozhovor s Kováčikom vo vašom denníku ( 2. júna - pozn. red.). Nikdy o tom v klube nehovoril. Ak považoval za zlú atmosféru opatrenia na lepšiu efektívnosť, vyššiu transparentnosť a požiadavku na zodpovedajúce výsledky, tak potom zlá atmosféra bola. Všetci ostatní sme to vnímali opačne. Kováčikove vyjadrenia som pochopil tak, že nevyužitú šancu, ktorú u nás mal, chce zvaliť na niekoho iného. Rozmýšľal som, či vôbec reagovať. Robím tak pre dobré meno klubu.

Povedal tiež, že medzi vami a ním panovalo dlhší čas napätie, ba situáciu nazval priamo konfliktom. Z čoho pramenili zlé vzťahy?

Aj toto som počul prvýkrát. Nepamätám si, a pritom bývalý tréner tvrdil, že mám dobrú pamäť, na žiadny konflikt. Ak, pravda, za konflikt nepovažoval otvorené slovo. Vtedy hovoril o mojej úprimnosti. Mal ku mne dvere otvorené. Splnil som mu všetky požiadavky. Kováčika som do klubu dotiahol ja, proti vôli majiteľa a sponzorov klubu. O viacerých veciach hovorí dnes úplne opačne. Napríklad, v článku tvrdí, že Delta mala lepšie družstvo, ale pred play off tvrdil, že kvalitnejšie družstvo máme my. Sklamal ma i veľa ľudí v ružomberskom basketbale. Ak tvrdí, že mal ustavičný konflikt, mal pravdu. Ale nie so mnou. Aspoň ja som to tak necítil. Najprv mal zvláštny vzťah so svojimi predchodcami a ďalšími trénermi v klube, pravidelne s rozhodcami, a napokon so samotnými hráčkami. Ustavične musel s niekým bojovať.

Právnu čistotu rozviazania pracovného pomeru s trénerom Kováčikom nikto nespochybňuje. Podmienkou bol titul. V stanovisku výkonného výboru je váš podpis. Bývalému koučovi pripisujete, že v boji o titul nevyužil vynikajúce podmienky v klube, vysoké kvality družstva. V čom robil Kováčik chyby?

S Kováčikom sme nerozviazali pracovný pomer, skončil za podmienok, na ktorých sme sa dohodli. Pri podpise zmluvy o nich vedel. O chybách som hovoril, aspoň tých kľúčových. Upozorňovali sme na ne, naše námety a návrhy nikdy neakceptoval.

S trénerom Kováčikom ste si pri jeho nástupe jasne stanovili pravidlá hry. Mal po siedmich mesiacoch trénovania získať titul s klubom, ktorý sa dopĺňal za pochodu. Nebolo to obojstranne chybné myslenie bez potrebnej trpezlivosti?

Pravidlá hry boli od začiatku jasné a klub ich dodržal. Bol to práve bývalý tréner, ktorý ma stále presviedčal, že on Ružomberku titul vráti. Kováčik tvrdil, že po dvoch mesiacoch Deltu zdoláme. Bola to skôr jeho túžba, ako reálna schopnosť to dokázať. S nenávisťou a túžbou po odplate Delte (odišiel z nej v máji 2003, keď ako tréner Delty prehral finálovú sériu s Ružomberkom - pozn. red.) robíte zásadné trénerské chyby. To je Kováčikov prípad.

O vynikajúcich ružomberských podmienkach na športovú prípravu sa všeobecne vie. O finančných kolujú rôzne fámy, predovšetkým, že viaceré, aj veľmi mladé hráčky sú preplatené. Je to pravda?

Vo vzťahu k ostatným klubom na Slovensku, okrem Delty, áno. Vo vzťahu k porovnateľným klubom v zahraničí nie. Aj v tomto smere som začal robiť opatrenia s cieľom zaviesť do zmlúv motivačný charakter. Žiaľ, narážame na odpor hráčok. Vedú ich k tomu agenti. Kým bude pre basketbalistku na prvom mieste agent, a nie klub, ktorý im utvára podmienky a platí ich, nepohneme sa. Ak sa nezmení prístup agentov, len ťažko sa zdvihne kvalita nášho basketbalu. Je to úloha pre Slovenskú basketbalovú asociáciu.

S akým rozpočtom pracoval Ružomberok? Je porovnateľný, trebárs, s maďarským Šopronom, Miškolcom alebo Szegedom, USK Praha, Wislou Krakov alebo dokonca s Brnom, Pécsom, Gdyňou?

Osemnásť miliónov korún. Za uvedenými klubmi zaostávame veľmi výrazne. Ziskom titulu by sme mali rozpočet navýšený. Aj o to sme zbabranou sezónou prišli. Možno aj preto to niekto chápal ako stres. Nepoznám klub s veľkými cieľmi, v akomkoľvek športe, ktorí nepracuje pod tlakom. Dnes je to zákonité. Ten, kto nevie pracovať v strese, nech ide trénovať žiačky.

Brnu, Pécsu, Gdyni, ale aj bývalému Ružomberku trvalo dlhé roky, kým sa prepracoval medzi európsku špičku. Z čoho pramenil váš optimizmus, že sa tam môže objaviť o dva - tri roky súčasný káder?

Nemáme právo si klásť nízke ciele.

Nové vedenie klubu, ešte keď ste neboli jeho prezidentom, vyjadrilo úsilie po obnovení zašlej slávy s väčšinovým zastúpením slovenských basketbalistiek. Je reálne, aby sa do klubu vrátili napríklad Frniaková, Michulková, Růžičková alebo dokonca Kováčová a Žirková? Alebo, trebárs, legionárky Lichnerová, Luptáková, Nagyová?

Toto sme počas sezóny mierne korigovali. Na Slovensku nie sú kvalitné hráčky, chýbajú najmä pivotky a rozohrávačky. Najlepšie, i dobré, odišli do zahraničia za oveľa lepšími podmienkami. Napriek tomu s mnohými, ktoré uvádzate, sme boli a sme v kontakte. Niektoré z nich prejavili záujem sa do Ružomberku vrátiť. Čas ukáže, či sa dohodneme.

S novým trénerom podpíšete zmluvu opäť na jeden rok alebo mu dáte väčší priestor?

S kandidátmi na trénersky post rokujeme. Každý z nich vie, že súčasťou zmluvy bude úloha získať titul.