BRATISLAVA - Po zozname agentov komunistickej ŠtB zverejní Ústav pamäti národa aj zoznam arizátorov židovského majetku. Sú to ľudia, ktorí v čase vojnového slovenského štátu získali majetok po Židoch deportovaných do koncentračných táborov. Ústav zatiaľ žiadne podrobnosti nezverejnil.
"Očakávam, že sú to desaťtisíce, ale je to laický odhad," hovorí o počte arizátorov Jaroslav Franek z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.
Historik Ľudovít Hallon odhaduje, že zoznam bude obsahovať minimálne 2000 mien. To je približný počet menších židovských firiem, ktoré boli zhabané. Ďalších asi 10-tisíc firiem a živností bolo zlikvidovaných a nestali sa predmetom arizácie. Habal sa však aj iný majetok - domy, nehnuteľnosti, peniaze či šperky. Hodnota majetku podľa Hallonových prepočtov predstavuje v súčasných cenách 8,5 až vyše 20 miliárd korún.
Zverejnenie zoznamu arizátorov by nemalo mať žiadne právne následky na ich majetkové pomery, poprípade majetok ich potomkov. Franek tvrdí, že od vojny už prešiel pridlhý čas a zmenilo sa priveľa zákonov.
Aj ústavný právnik Peter Kresák si myslí, že "na majetok to nemôže mať žiaden vplyv".
Franek víta zverejnenie zoznamu ako súčasť spoznávania našej histórie. "Mám pocit, že Slovensko nezvládlo svoju minulosť a toto je súčasť istej snahy o jej zvládnutie," povedal.
Očakáva, že po zverejnení mien nastane rovnaká situácia ako pri agentoch ŠtB. "Dnes každý odhalený agent hovorí, že nič nepodpísal a nikomu neublížil," hovorí. Podobné to vraj bude aj s arizátormi.
Židovská obec je ochotná s Ústavom pamäti národa spolupracovať. "Máme záujem o oficiálne stretnutie, zatiaľ k tomu nedošlo," potvrdil Franek.
Ochotu prejavili aj historici. Hallon spolu s ďalšími vedcami chce, "aby sme skúsili spolu tieto veci skúmať". Nedostatok materiálov na skúmanie problémom nebude, "len nemáme financie na tento výskum, kým ústav ich má, takže spoločne by sme to mohli posunúť ďalej".
