Moslimov podľa Chalila Merouna, správcu mešity na parížskom predmestí Evry, pribúda. Myslí si tiež, že vo Francúzsku majú moslimovia dosť možností nábožensky žiť. Zákaz moslimských šatiek na školách však spôsobil, že niektoré veľmi tradičné rodiny radšej neposielajú dievčatá do školy. FOTO - TASR/AFP
Francúzi sú podľa ústavy bezbožníci. Chvália sa, že ich štát je striktne oddelený od cirkvi a žiadni duchovní otcovia na nich nemajú dosah. Neznamená to však, že by nechodili do kostola, synagógy, mešity alebo na semináre tibetského budhizmu. Chodia, a vo Francúzsku sa čoraz viac diskutuje o tom, kam až vpustiť Boha a náboženstvo. Aj keď Francúzi tvrdia, že sú to dve odlišné veci.
Minulotýždňové referendum o euroústave bolo tak trochu o náboženstve. Hovorilo sa, že Francúzom sa podarilo vylobovať, aby v jej preambule nebola zmienka o Bohu, tak ako to navrhovali niektoré krajiny. Rozoberalo sa aj to, či euroústava uľahčí cestu do únie Turecku, ktoré je príliš veľké a hlavne moslimské. Francúzsko má za sebou aj rozhodnutie o zákaze moslimských šatiek, jarmuliek či veľkých krížov v školách. Ako je to s dnešnými Francúzmi, či skôr Parížanmi - potrebujú náboženstvo, chodia na bohoslužby, diskutujú o Bohu? Alebo sú k náboženstvu ľahostajní?
Židia: berú nás ako exotov
V piatok večer je synagóga na parížskej Rue de la Victoire - najväčšia synagóga v Európe - poloprázdna. Vo veľkorysej stavbe, sponzorovanej na začiatku 19. storočia Rothschildovcami, sa veriaci doslova strácajú. Tak je to, keď je "bežný" šábes, na sviatky alebo na svadbách lepších rodín tu vraj býva plno.
Mladší parížski židia sa modlia u konkurenčných liberálov v 16. obvode. Do Victoire dochádzajú len najstarší a občas sa tam zastavia turisti z Izraela alebo Ameriky. Ako Elijah a jeho žena. Vo Washingtone do synagógy nechodia, ani nevedia, kde je.
"Tu je to iné, také európske," hovorí Elijah. Bezpečnostné opatrenia však pripomínajú skôr Izrael - detektory kovov, vysoký plot a policajt v nepriestrelnej veste. Židovské objekty priťahujú extrémistov všade na svete, vo Francúzsku tým viac, že tu žije najviac židov v Európe - a podľa všetkého aj najviac moslimov.
Francúzski židia však do synagógy nechodia nie pre to, žeby sa báli teroristov alebo neonacistov. Nikto ich tam neučil chodiť, v mnohých rodinách vypadla kvôli holokaustu celá jedna generácia. V štvrti Marais, ktorá je - ako opisujú turistickí sprievodcovia "autenticky židovská a jidiš" - skutočne medzi superextrapravými židovskými obchodmi, reštauráciami a dokonca aj kaderníctvami nájdete niečo autentické.
Neďaleko roztopašnej ulice Rivoli žijú ortodoxní židia. Podľa Tóry a už niekoľko storočí. Aj Joseph, jeho žena Joelle a ich šesť detí.
"Berú nás ako exotov, ale s náboženstvom sme problémy nikdy nemali. Deti chodia do židovskej školy, máme synagógu. Samozrejme, vyzeráme príliš typicky, ale ešte nikdy na nás nikto nezaútočil. Pravdou však je, že takmer nevychádzame z našej štvrte," hovorí Joelle.
Viacerí ich priatelia sa vysťahovali do Izraela - doma sa necítili bezpečne a zlákali ich aj prisťahovalecké výhody.
Islam je v móde
V mešite v Evry sa podľa jej správcu Chalila Merouna na nedostatok veriacich sťažovať nemôžu. Nechodia sa len modliť. Prichádzajú aj na prednášky a niektorí sa sem prídu najesť. Mešita funguje aj ako charita. Evry je predmestím Paríža a v niektorých častiach vyzerá ako slum. Prímestské vlaky, ktoré tam smerujú, sú popísané výzvami na džihád a slobodu Palestíne. Meroun hovorí, že v mešite o takých veciach nekáže, ale na prednášky pozýva prednášateľov s rôznymi názormi, a najmä tie na mladých vplývajú. O politike sa nechce baviť, radšej rozpráva, ako sa starajú o bosnianskych chlapcov, ktorí stratili rodičov v balkánskej vojne.
Myslí si, že vo Francúzsku majú moslimovia dosť možností nábožensky žiť. Hnevá ho však zákaz moslimských šatiek na školách.
"Niektoré veľmi tradičné rodiny radšej neposielajú dievčatá do školy. Majú síce z toho problémy, ale viera je pre nich dôležitejšia," hovorí.
Na rozdiel od židov a kresťanov moslimov podľa Merouna vo Francúzsku pribúda. Rastie aj počet konverzií - kvôli zmiešaným manželstvám, aj preto, že islam je vraj v móde. Aj po 11. septembri a vojne v Iraku. "Často sú to demonštratívne konverzie, ale nám to neprekáža."
Aj v sobotu ráno prichádzajú do mešity mladí chlapci. Majú tam klub, môžu si tam prečítať arabské noviny, dať si silný čaj v maličkých šáločkách a debatovať. Sedia na zemi, na vydratých kobercoch, čo mešite pred rokmi daroval bohatý obchodník zo Sýrie. Mnohí z nich sú nezamestnaní a inak by sa potulovali. Nechcú príliš hovoriť, zdá sa im, že žena do ich klubu nepatrí. Dostanú však zo seba, že sa im nepáči, ak si o všetkých moslimoch myslia, že sú teroristi. Francúzi sa snažia nedávať to najavo, ale nedôverujú im, aj preto sú mnohí bez práce.
"Smejú sa síce Bushovi pre jeho strach z islamu, ale oni sú takí istí," vysvetľuje asi dvadsaťročný mladík. Do mešity chodí rád, lebo ho k tomu viedol starý otec z Tunisu. Ožení sa iba s moslimkou, lebo "neveriace" myslia len na to, ako zbaliť boháča, a kým sa vydajú "vystriedajú veľa postelí".
Katolíci sú na tom horšie ako feťáci
Katolícky kostol Notre Dame de Lorette je v nedeľu ráno taký prázdny, že by tam mohli lietať anjeli. Niekoľko rehoľných sestričiek, žobráci, jeden miništrant a farár. Možno je to preto, že omša je ráno. O ôsmej sa vracajú z krčiem chronickí flamendri, buchocú smetiarske autá a opatrne sa otvárajú okenice. Na modlitbu je ešte skoro.
Večer sa však situácia opakuje - príde len o čosi viac ľudí ako ráno. Bezdomovec, čo okupuje miestne schody, tvrdí, že ľudia prídu do kostola radšej vtedy, keď je tam koncert, alebo tam vystupuje nejaký recitátor.
Katolícka cirkev je pre Francúzov stelesnením zatuchnutosti, bigotnosti a tmárstva. Chantal, v kostole asi jediná pod štyridsať rokov, hovorí, že keď na univerzite povedala, že je katolíčka, veľa ľudí sa k nej začalo správať s odstupom. "Lepšie ako katolíci sú na tom v akademických kruhoch feťáci," ironizuje.
Jej rodina prišla do Paríža z vidieka a zachovala si tradičný životný štýl - každý mesiac na spoveď, každú nedeľu a sviatok do kostola. Potom stretnutia s katolíckou mládežou, kresťanský skauting, dobročinný ples pre starých a chorých. Krížik na retiazke Chantal stále nosí, na univerzitách zákazy neplatia. Jej mladšia sestra na štátnom gymnáziu ho však nosí pod tričkom. "Rodičia sú z toho smutní - môžete mať prepichnutý nos, piercing v pupku, ale krížik učiteľov dráždi," sťažuje sa Chantal.
Aj ona potvrdzuje slová Chalila Merouna - katolíkov vo Francúzsku určite ubúda. Nie je to však preto, že štát a cirkev sú oddelené. "Jednoducho, katolicizmus je nemoderný, a keď si spomeniem na rôzne škandály, ani sa nečudujem, že ľudia z cirkvi vystupujú.
Obchod s hľadaním viery
Ľudia však duchovno podľa všetkého potrebujú. Zdá sa však, že nie v tradičných chrámoch. Paríž je plný obchodíkov s budhistickými artefaktmi a centier na výučbu budhizmu či hinduizmu. Reportáž francúzskej televízie France 1 minulý víkend ukázala príbeh manželského páru - obaja extrémne úspešní vo svojej práci, s výstavným bytom a autom, a každý deň sa chodia modliť s budhistickými mníchmi. V reportáži rozprávali, ako ich to upokojuje, ako nie sú závislí od svetských statkov a aké dôležité je byť šťastný.
Yves zo Šiva butiku na ulici La Peletier, kde sa predávajú rozličné duchovné predmety, sa smeje, že má výnosný obchod z toho, ako ľudia hľadajú, čomu veriť. "Aj tak je to len záležitosť módy a toho, čo sa píše o celebritách. Keď sa Madonna dala na kabalu, začali sa nosiť červené šnúrky okolo zápästia, tak som ich predával. Za dvadsať eur. Ich skutočná cena nebola ani dvadsať centov. Vždy niečo príde."
Ortodoxní židia hovoria, že vo Francúzsku ich majú za exotov. S náboženstvom však problémy nemajú, deti môžu chodiť do židovskej školy, majú synagógy. Viacerí sa napriek tomu v poslednom čase vysťahovali do Izraela, kde sa cítia bezpečnejšie. FOTO - REUTERS
Vo francúzskych katolíckych chrámoch je často viac turistov než modliacich sa veriacich. Katolíkov v krajine ubúda a katolícka cirkev je pre Francúzov stelesnením zatuchnutosti, bigotnosti a tmárstva. (Na snímke je jeden z najznámejších parížskych chrámov - Notre Dame de Paris.)
FOTO - ARCHÍV
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Paríž
