Žil som vždy v presvedčení, že japonské samurajské meče sú iba zbraňami na zabíjanie ľudí, bral som ich ako symbol násilia. Preto som sa o ne nikdy nezaujímal a napriek svojej národnosti som o nich nemal ani potuchy. Vďaka kamarátovi mojej ženy, ktorý sa o meče naopak, veľmi zaujíma a vypytoval sa ma na ne, som ich spoznal aj ja.
Samurajskí bojovníci mali vždy pri sebe na ľavej strane za pásom dva meče - wakizashi (dĺžka ostrej časti čepele je 30 až 60 cm) a katana (dĺžka je vyše 60 cm). Okrem nich existujú ďalšie typy - kratší meč tantou, trochu dlhší ako katana sa volá tachi - používal sa v boji na koňoch, a meč s dlhou rúčkou a krátkou zahnutou čepeľou - naginata je určený pre ženy zo samurajských rodín.
Myslím si, že katana je pre Európanov najznámejším japonským samurajským mečom. Samurajskí bojovníci mali skvelých kovotepcov, ktorí vyrábali dobré katany. Také meče si samuraji mimoriadne uctievali a opatrovali ako oko v hlave. Po smrti bojovníka sa katana dedila z generácie na generáciu.
Hoci bol samuraj bojovník zabíjajúci ľudí, držal v úcte spôsoby - dbal o životný štýl, morálku, priam obradné zaobchádzanie s nástrojmi, v akejkoľvek situácii dodržiaval tradičné, nemenné pravidlá. Toto všetko zahŕňa pojem bushido - teda samurajský spôsob.
Existuje veľa japonských bojových umení - džudo, aikido, kendo. Na konci ich názvu je zväčša "do". Všimnite si to. "Do" znamená "cestu" - takže ak chcete komplexne pochopiť bojovníka, musíte kráčať po danej ceste plný rešpektu, nasledovať učiteľa. Bojovníci, ktorí ho nenasledujú a pravidlá nerešpektujú presne, sú považovaní za váhavých, nepripravených, nie dosť silných.
Ako školák som sa učil kendo. Je to bojové umenie, pri ktorom máte na tvári a hlave chrániče a používate bambusový meč. Ako prvé sa musia žiaci naučiť spôsoby. Chlapci chcú však hneď používať meč, sú netrpezliví, často frflú, že sa musia najprv dozvedať o pravidlách vystupovania, klaňaní a starostlivosti o nástroj. Raz počas tréningu sa môjmu spolubojovníkovi zošmykol na oči uterák, ktorý sa pri kendo nosí pod chráničom hlavy. Oslepil ho. Bral som to ako šancu, priskočil som k nemu odzadu a udrel ho bambusovým mečom do hlavy. Vtedy ku mne priskočil učiteľ, zdrapil ma a škaredo ma udrel. "Podrazák!" povedal.
Pri veľkých zápasoch sa samuraji najprv predstavili jeden druhému. Tento akt bol potvrdením toho, že bojovníci sú hrdí na dodržiavanie štýlu, teda "do". Dokonca aj v hraničných situáciách - život alebo smrť. Keď však niekto zranil ich hrdosť, neváhali tasiť, v okamihu zabili hoci aj bežného človeka.
Píšuc tento článok si uvedomujem, že aj moderní Japonci majú v sebe stále bushido, teda samurajský spôsob. Japonci sa snažia byť k druhým slušní a milí, ale keď je odozvou neslušné správanie alebo ignorovanie, ľahko sa nahnevajú.
Vráťme sa k mečom katana. Vďaka zručnosti kovotepcov a kombinácii mäkkého a tvrdého železa majú povesť veľmi silných, ostrých a pružných zbraní. V Japonsku dodnes existujú kovotepci a obchody, kde sa predávajú staré i nové meče. Ak chcete vlastniť meč, potrebujete registráciu. Každý meč má identifikačné číslo. Mimochodom, možno vďaka samurajskej histórii majú dobrý cveng aj japonské kuchynské nože. Moji zahraniční priatelia ma neraz požiadali, aby som ich zaviedol do obchodu s nožmi, lebo si chcú kúpiť dobrý nôž ako suvenír. A videl som viacerých európskych kuchárov, že radi používajú japonské nože. Varenie je moje hobby, len v svojej slovenskej kuchyni nemám dobrý nôž. Prečo sú všetky tupé a malé? A aj dosky na krájanie! Ľudia sú veľkí, a náradie na varenie je malé! Preto narobím pri varení toľko neporiadku v kuchyni. Stále to mojej žene vysvetľujem, keď po dobrej večeri upratuje po mne kuchyňu.
Autor: MASAHIKO
