MIGUEL YBAŇEZ - Narodil sa roku 1946 v Madride, v súčasnosti žije v Amsterdame. Podľa jeho slov mu je však jedno, kde tvorí. Či je to v Holandsku alebo Španielsku, dôležitý je pre neho jedine duch miesta. Majiteľ Danubiany, holandský zberateľ umenia Gerard Meulensteen o ňom hovorí, že jeho maľba odzrkadľuje tohto ducha, pričom nezabúda na to najdôležitejšie - na autentickú atmosféru svojho vnútra. M. Ybaňez má za sebou desiatky samostatných a stovky kolektívnych výstav od New Yorku až po Paríž. Jeho obrazy sú zastúpené v stálych zbierkach prestížnych galérií po celom svete.Do múzea moderného umenia – Danubiany v Čunove prišiel v sobotu dve hodiny pred vernisážou svojej výstavy. S manželkou, holandskou maliarkou Arthi Grimmovou sa porozhliadol po obrazoch a po chvíli ticho povedal: „Veľmi dobre.“ Slávny španielsky maliar MIGUEL YBAŇEZ nehovorí viac než treba. Tvrdí, že všetko podstatné, čo chce povedať, je namaľované na jeho obrazoch. Starostlivo vyberá slová. Ako keby nanášal farby na plátna. Musel prísť až na Slovensko, aby tu po prvýkrát kompletne predstavil Koniec dlhej cesty. Šesťdesiatosem obrazov, ktoré rozprávajú príbeh o jednom človeku, vyvolalo počas prvých dní výstavy mimoriadny ohlas publika.

Ako vyzerajú kapitoly z príbehu zvaný Koniec dlhej cesty?

„Je to jeden veľký osobný zážitok, ktorý by som nerád kúskoval. Samozrejme, má svoje etapy, ale ja ho vnímam ako súvislý film plný farebných emócií a životných názorov.“

Názov naznačuje, že sa niečo skončilo. Čo bude nasledovať?

„Áno, priestor, v ktorom som sa niekoľko rokov umelecky vyjadroval, sa uzavrel. Obraz Koniec dlhej cesty III., ktorý som namaľoval koncom minulého roku a je súčasťou triptychu, je hranicou toho, čo príde po tom. Čo to bude? Viem a zároveň neviem.“

Za koncom je teda cesta bez obrysov?

„Duchovne tuším, čo by malo nasledovať. V súčasnosti sa zaoberám otázkami, ako maľbu vyriešim po technickej a priestorovej stránke.“

Bude to niečo iné ako doteraz?

„Určite nie, lebo sa cítim doživotným maliarom v jeho klasickej podobe. Mám pocit, že maľba sa v poslednom čase degraduje. Umenie je zrkadlom doby a tá je, domnievam sa, v kríze. Chcem byť jedným z tých, ktorí chcú vrátiť maľbe jej tradičné hodnoty.“

Váš spôsob maľovania ale nie je úplne tradičný. Na jednej fotografii sedíte na bicykli a maľujete so štetcom pripevneným na dlhej tyči. Je to pozícia, keď sa vám najlepšie robí?

„Pri veľkých plátnach si pomáham aj takýmto spôsobom. Ten bicykel bola náhoda. Čosi mi pri bicyklovaní napadlo a ja som to musel dať von.“

Kedy sa vám najlepšie maľuje?

„Nevyberám si denné či ročné obdobie. Keď v sebe cítim chuť maľovať a zároveň mám aj čo povedať, robím celé dni a noci. Vtedy pracujem aj na niekoľkých obrazoch naraz. Priznávam, že som skôr racionálnym typom maliara a uprednostňujem disciplínu. Vtedy prichádza aj múza zvaná inšpirácia. Obraz je niečo, čo cezo mňa prechádza. Je to fluidum, ktoré po mojom dotyku žije svojím vlastným životom.“

Je pravda, že ste pre problémy so zrakom takmer prestali maľovať?

„Bolo to nepríjemné obdobie. Svet bez farieb je neznesiteľný. Dúfam, že sa to už nebude opakovať.“

Vaša maľba sa pohybuje medzi abstraktným a reálnym svetom. Ako ostro vidíte jeho hranice?

„Hranice sú veľmi nejasné. Veď kto môže povedať, že naše sny nie sú skutočnosťou? Dalo by sa o tom hovoriť donekonečna, ale ja to radšej nechávam na teoretikov umenia.“

Do akej miery beriete kritiky na svoju adresu?

„Zväčša ma nezaujímajú.“

Ani také, ktoré vás môžu upozorniť na vami nepostrehnuteľné momenty?

„Nevylučujem to, ale veci, čo chcem maľovať, sa odvíjajú najmä odo mňa. Navyše, kritika je v každej krajine iná a aj keď je dobrá, nikdy nie je taká, aká by mala byť.“

Vaša manželka je maliarka. Ani s ňou nediskutujete o svojom umení?

„Tu robím výnimku, ale len v tom bode, že s ňou o umení diskutujem.“

Máte v dejinách umenia svoje obľúbené obdobie?

„Rách chodím do madridského Prada a tam neustále obdivujem Velazquéza, El Greca, Rembrandta a Goyu. A dvadsiate storočie? Páčia sa mi umelci, u ktorých sa poetika dotýka s mystikou. Páčia sa mi viacerí, z ktorých si potom vyberám esenciu. Ani Picassa či Rothka nemám rád celého. Ale mne stačí aj tých niekoľko obrazov, ktoré sú mi blízke.“

Myslíte, že ste už namaľovali svoj najlepší obraz?

„Ešte naň čakám.“

Už viete, o čom bude?

„Bude to začiatok novej cesty.“

ĽUDO PETRÁNSKY