Hoci holandské referendum je len poradné, už podvečer bolo zrejmé, že holandskí politici budú musieť jeho výsledky rešpektovať. Sľúbili totiž, že ak účasť prekročí 30 percent, príjmu rozhodnutie svojich občanov, nech bude akékoľvek. Táto hranica padla štyri hodiny pred uzavretím volebných miestností.

Holanďanov k referendovým urnám nevyhnalo len pekné počasie, ale aj príležitosť povedať svojej vláde, že sa im nepáči, ako riadi ich krajinu. V holandskom referende, podobne ako vo francúzskom, sa nemalo hlasovať o euroústave, ale aj problémoch, s ktorými Holandsko bojuje od raketového nástupu a smrti populistického politika Pima Fortuyna v roku 2002. Práve on začal otvorene hovoriť o prílišnej otvorenosti k imigrantom, kriminalite či povýšenosti politickej elity, ktorá nerozumie problémom bežných občanov.

Lobisti z ľavej aj pravej strany politického spektra bojovali za "nee" voči ústave z rôznych, často protichodných dôvodov.

Okrem nespokojnosti s vládnym kabinetom však prevažovali argumenty o rastúcom vplyve Bruselu a možnom útoku na určité holandské špecifiká - akými sú liberálny prístup k prostitúcii, eutanázii či ľahkým drogám.

Tradične sporiví Holanďania prejavili nespokojnosť aj so zvýšenými cenami, ktoré považujú za dôsledok prijatia eura. Tento pocit zvlášť posilnilo nedávne zverejnenie informácie, že holandský gulden bol v čase prijímania európskej meny podhodnotený oproti nemeckej marke. Holanďania sú nespokojní aj s výškou svojho príspevku do rozpočtu únie.

Negatívny vplyv na rozhodovanie voličov malo aj dlhodobé napätie v holandskej spoločnosti medzi moslimskými imigrantmi a domácim obyvateľstvom, ešte nafúknuté kvôli scenárom o možnom vstupe veľkého Turecka do únie.

Kabinet Jana Petra Balkenendeho čelil silnej kritike za spôsob, akým viedol predreferendovú kampaň. Holandský premiér však vyhlásil, že na rozdiel od Francúzska, kde "non" viedlo k rezignácii predsedu vlády, sa v Holandsku nič podobné nechystá.

Balkenende napriek čiernym scenárom v stredu tvrdil, že zostáva optimistom. "Otázkou zostáva: či dnes chceme v Európe dosiahnuť posun, alebo zostať na mŕtvom bode, a pre mňa je odpoveď jasná," povedal novinárom.

Brusel chce zatiaľ udržať dojem, že ústava má stále šancu. Po ratifikačnom fiasku vo Francúzsku a očakávanom v Holandsku sa navyše očakáva, že Londýn oznámi svoj plán odložiť plánované referendum.

O ďalšom postupe v zložitej situácii chcú európski lídri debatovať na summite v polovici júna. Už sa objavili špekulácie, že ich poradcovia pripravujú scenáre ako z celej euroústavy elegantne vycúvať.

Autor: Lucia Kubošová, Brusel