dni chodia 24 hodín nepretržite po trojkilometrovej trase okolo trstinového močiara a do zápisníka zaznamenávajú počet druhov a jedincov.

Podľa Bohuslava Kloubca, ornitológa z Třebone, sa výskum tohto druhu touto metodikou zatiaľ v Európe nerobil.

Močiare sú najviac rozospievané v apríli a máji. Hlasová aktivita vtákov je najvyššia, keď sa brieždi a stmieva.

"Vtáky sa nedajú vždy spoľahlivo zaznamenať voľným okom. Močarisko je veľké a porasty sú neprehľadné. V noci sú zvuky intenzívne, hlas vtákov sa prelína s kŕkaním žiab. Musíme sa orientovať sluchom. Usilujeme sa zaznamenať všetky druhy a všetkých jedincov," hovorí Miroslav Čapek z Akadémie vied Českej republiky z Brna.

Skúsení ornitológovia na výskume v Parížskych močiaroch potvrdili jediné hniezdisko šašiniarika tenkozobého na Slovensku.

"Vyhľadali sme ho podľa spevu. Motívom dí-dí-dí pripomína slávika, súvislými tónmi zasa trsteniarika. Rozoznať sa dá tak, že jeho zvuková krivka veľmi skáče. Ľudské ucho ho zachytí na sto-dvesto metrov, bučiaka veľkého so silným hlasom počuť na niekoľko kilometrov. Každý spev treba odlíšiť od slávika modráka, ktorý imituje hlas iných operencov," povedal Miroslav Čapek. (bej)