Boj medzi Kežmarkom a Ľubicou má korene v roku 1974, keď dovtedy samostatnú obec štát pričlenil ku Kežmarku. FOTO - |
Od januára by sa časť sídliska mala stať súčasťou mesta. Bezprostredne susediaca Ľubica, na ktorej území paneláky stoja, príde o takmer 17 hektárov a takmer 4500 obyvateľov. Mesto získa aj podielové a miestne dane.
"Je prinajmenej čudné, že problém dvoch obcí riešil parlament novelou zákona," povedal starosta Ľubice Otto Dovják a odvolal sa na názor viacerých právnikov, že rozhodnutie je protiústavné. "Generálny prokurátor podal v tomto zmysle aj podnet na Ústavný súd," dodal.
Na pozemkoch postavili sídlisko v čase, keď Ľubica bola súčasťou Kežmarku. Starosta nesúhlasí ani s výmerou odčleneného územia. Pôvodne sa podľa neho malo odčleniť 12,5 hektára, teraz o 4 hektáre viac. "Podľa územného plánu sa malo na týchto pozemkoch vybudovať 400 rodinných domov. Keď som na ministerstve protestoval, dozvedel som sa, že taký geometrický plán dostali z katastrálneho úradu. Nechápem, ako sa to mohlo stať, keď aj tieto pozemky sú vo vlastníctve obce," hovorí Dovják.
Primátor Kežmarku Igor Šajtlava rozhodnutie vlády privítal. Mesto môže pripraviť odpredaj 200 bytov do osobného vlastníctva. Primátor je pripravený rokovať so starostom Ľubice o vysporiadaní pozemkov. "Nie sme zlodeji. Pozemky budú naďalej majetkom obce."
Šajtlavu mrzí len to, že rozhodnutie vlády nadobudne platnosť až na Nový rok. "Pochybujem, že Ľubičania sa s tým zmieria. Určite podniknú nejaké kroky. Čas hrá pre nich. Budem spokojný, až keď sa hranice katastra naozaj zmenia."
Správa potešila aj riaditeľa Bytového družstva Kežmarok Milana Stránskeho. Družstvo bude môcť odpredať 996 bytov.
MIKULÁŠ JESENSKÝ