Chýbal mu profesionálny prístup v stretnutí. Napriek tomu, že mal viac šancí a aj potvrdil čakané víťazstvo. Inter je podľa Bubenka pod tlakom, čo si hráči musia uvedomiť, ale to nemôže znížiť ich nasadenie. „Ak by som mal káder 22 – 25 hráčov, piatich by som nechal sedieť na tribúne, ďalších piatich na lavičke a potom by bolo možné hovoriť o konkurencii,“ hovorí kormidelník Interu. Toto mu chýba. Treba priznať, že Inter aj s tým nasadením, ktoré produkuje, v našej Superlige bez problémov vyhráva.
O čom je teda náš profesionalizmus?
Tréner Ružomberka Róbert Paldan rovnako hľadal v hre svojich zverencov profesionalizmus, ale nedočkal sa ho, naopak, školáckymi chybami pokazil brankár Trabalík aj to, čo sa dalo hrou ako-tak hasiť.
Košice dostali na Pasienkoch rýchly gól a až potom začali hrať profesionálne na úrovni, čo si ich tréner Erik Bogdanovský nevie vysvetliť. Rovnako aj to, prečo po vyrovnaní na 1:1 zase poľavili v profesionálnom nasadení.
V každom kole počúvame o profesionalizme, ale v našich končinách je to zrejme ešte batoľa v plienkach.
Interistov totiž u nás málokto prinúti hrať na plné obrátky, nedotlačí ich do úzkych a potom hrajú tak, aby len vyhrali, mali ďalšie tri body, čo je v lige pochopiteľné, lebo u nás už dávno ide iba o tri body a nie o ďalšie divácke prírastky v hľadisku, ktorým sú body prídavkom navyše za krásny zážitok.
Ak sa zosype na hráčov v žlto-čiernom pokrik, že je v ich hre málo profesionalizmu, čo potom predvádzajú tí ostatní, ktorí sa boria z kola na kolo s najlementárnejšími problémami, ako je taktika, jej dodržiavanie, spracovovanie lopty, zvýšený dôraz a nápor a podobne. Krásu hry nespomíname úmyselne, futbal je vraj krásnou hrou sám osebe.
Ak Inter zdolá Košice bez profesionálneho prístupu 2:1, vedie ligu s náskokom deviatich bodov, kde by asi bol a čo by asi dokázal, ak by hral na maximálne profesionálne obrátky?
JÁN MIKULA
