O výsledkoch francúzskeho referenda o európskej ústavnej zmluve sme sa rozprávali s analytikom Centra pre európsku politiku PETROM ZSAPKOM.

Čo znamená výsledok francúzskeho referenda pre Európsku úniu?

"Francúzske nie môže znamenať zastavenie ratifikačného procesu. Bude sa musieť použiť plán B, o ktorom všetci tvrdia, že neexistuje. V zásade sa nájde spôsob, ako najvýznamnejšie časti ústavnej zmluvy používať aj bez toho, aby bola ratifikovaná v celej Európe. Vyzerá to tak, že samotný dokument skončil. Nemyslím si, že bude jednoduché referendum vo Francúzsku zopakovať. Zrejme ešte nejaký čas sa bude tá mŕtvolka oživovať, ale potom sa bude musieť priznať, že je koniec a bude sa musieť hľadať iný spôsob spolužitia v únii."

Nemôže to byť aj signál, že budúcnosť únie je neistá a časom môže dôjsť k snahám o jej zánik?

"Žiadny politický celok v histórii nefungoval večne, takže sa nedá vylúčiť ani tento variant, ale skôr si myslím, že sa nájde riešenie. Podobných kríz bolo v minulosti veľa a vždy sa našlo nejaké riešenie. Zásadná chyba je v tom, že sa pri tvorbe ústavnej zmluvy popustila uzda fantázii a politickým ambíciám jednotlivcov a málo sa dbalo o to, čo si o tom myslia občania."

Do akej miery mohlo hlasovanie Francúzov ovplyvniť aj minuloročné masové rozšírenie únie?

"Je to jedna z tém, o ktorej sa hovorí. Francúzi mali pocit, že politici často zneužívali rozširovanie únie na to, aby ospravedlnili svoje vlastné prešľapy v hospodárskej politike. Zdá sa mi, že vyjadrenia francúzskych opozičných aj vládnych politikov poškodili imidž nových členských štátov. Vyzerá to tak, že mnoho Francúzov si myslí, že práve my sme zodpovední za to, že majú ekonomické problémy. Je jednoduchšie nájsť vinníka vonku ako doma."

Existujú také signály, že posledné rozšírenie spôsobilo starým členským krajinám ekonomické problémy?

"Samozrejme, že nie. Je smiešne takto to povedať, aj keď najmä politici v Nemecku a Francúzsku to často tvrdia. Skôr si myslím, že integráciou nových krajín do únie sú oveľa viditeľnejšie chyby v hospodárskej politike, ktoré robia niektoré staré členské štáty."

Môže to byť aj prejav strachu z dravosti nových členských krajín?

"Slovensko nemôže konkurovať francúzskej ekonomike, lebo to je iná hmotnostná kategória, ale určite sa v mysliach Francúzov a Nemcov čoraz viac objavuje strach zo sociálneho dumpingu a straty ich dnešných výsad najmä v sociálnej oblasti."

Slovensko nechce prispievať väčšou sumou na chod únie. Čo ak podobné postoje starým krajinám prekážajú?

"Nemyslím si, že je to všeobecne známy fakt. Skôr si myslím, že regióny, ktoré dostávali v starých členských krajinách podporu, sa jej nechcú vzdať. My obhajujeme pozíciu, že by možno stačilo menej peňazí do fondov, ale mali by sa rozdeľovať spravodlivo. To znamená, že najchudobnejším by malo ísť najviac a toto dnes nefunguje. Aj bohatšie regióny vrátane slovenských dostávajú podporu vďaka politickým dohodám." (rp)