Nešťastný predseda Európskej komisie Jose Manuel Barroso (vpravo) a luxemburský premiér Jean Claude Juncker. FOTO - TASR/AFPReakcie európskych a našich politikovTONY BLAIR, britský premiér: "Je to veľmi závažný problém, ktorý sa týka budúcnosti Európy a najmä európskej ekonomiky. Európa bude potrebovať čas, aby sa nad francúzskym odmietnutím ústavy EÚ zamyslela."

GERHARD SCHRÖDER, nemecký kancelár: "Francúzske nie je ranou pre proces ratifikácie ústavy EÚ, ale nie jeho koniec."

JEAN-CLAUDE JUNCKER, luxemburský premiér, za súčasnú predsednícku krajinu únie: "Pre európsku ekonomiku to nemôže mať pozitívne následky."

VÁCLAV KLAUS, český prezident: "Potvrdilo sa, čo dlho tvrdím: že je nekončený rozdiel medzi európskou politikou a názormi normálnych Európanov. A to francúzske referendum úplne jasne ukázalo."

JOSÉ MANUEL BARROSO, predseda Európskej komisie: "Je to veľmi vážny problém. Toto nie je každodenná záležitosť." JOSÉ LUIS RODRIGUEZ ZAPATERO, španielsky premiér: "Proces rafitikácie musí pokračovať."

URSULA PLASSNIKOVÁ, rakúska ministerka zahraničných vecí: "Francúzi by nám mali povedať, čo týmto hlasovaním zamýšľajú. Mali by podať vysvetlenie svojim európskym partnerom."

JÖRG HAIDER, korutánsky hajtman a populista: "Francúzske odmietnutie európskej ústavy je začiatkom revolty obyvateľov proti bruselskej byrokracii. Je to šanca pre Európu."

JAN PETER BALKENENDE, holandský premiér: "To je o dôvod viac, prečo v referende povedať ‚áno'. Holanďania rozhodnú sami za seba. Každá krajina má svoju vlastnú zodpovednosť."

ANDERS FOGH RASMUSSEN, dánsky premiér: "Prijímame pochopiteľne s ľútosťou francúzske ‚nie'. Rešpektujeme rozhodnutie francúzskeho ľudu, ale na druhej strane je správne, aby mala každá z 25 členských krajín EÚ právo vyjadriť sa (k európskej ústave)."

VAIRA VIKE-FREIBERGOVÁ, lotyšská prezidentka: "Francúzske nie je dosť tvrdou ranou pre projekt, ktorého hnacím motorom Francúzsko bolo. Francúzsko, ktoré tento projekt iniciovalo, sa teraz odchýlilo. To je mätúce."

ABDULLAH GÜL, turecký minister zahraničia: "Odmietnutie európskej ústavy väčšinou Francúzov nemá žiadny vplyv na turecké ambície vstúpiť do EÚ."

Ivan Gašparovič, prezident: Vo výsledku referenda nevidí hrozbu zániku únie, ktorá by mala aj ďalej prijímať nových členov. "Tento signál smeruje skôr k niečomu inému. Myslím si, že sa musíme skôr zamyslieť nad tým, či všetko v únii funguje tak, ako má. Ide tu o otázku akceptovania názorov druhých, o otázku budúcnosti fungovania národných parlamentov, o otázku rovnosti jednotlivých partnerov pri sledovaní sociálnych programov jednotlivých krajín."

Pavol Hrušovský (KDH), predseda parlamentu: "Vítame rozhodnutie francúzskych voličov. Zvíťazila slobodná Európska únia," povedal. Francúzski voliči vraj odmietli dokument, ktorý nebol pripravený z vôle a potrieb voličov, ale z vôle niektorých európskych politikov.

Mikuláš Dzurinda (SDKÚ), predseda vlády: Je sklamaný, že Francúzsko, dlhé desaťročia jeden z hlavných motorov európskej spolupráce, sa stalo prvou krajinou, ktorá odmietla ústavnú zmluvu. Proces európskej integrácie sa tým však nekončí a je potrebné, aby ratifikácia ústavnej zmluvy pokračovala a bola ukončená v každej členskej krajine únie.

Pál Csáky (SMK), vicepremiér pre európsku integráciu: Je presvedčený, že ratifikačný proces musí ďalej pokračovať. "Európska komisia by mala analyzovať túto situáciu a predložiť Európskej rade určitý návrh na zmanažovanie ďalších postupov, pričom vážnejšia situácia by nastala, keby boli problémy s ratifikovaním tejto ústavnej zmluvy aj v iných krajinách."

Eduard Kukan (SDKÚ), minister zahraničných vecí: Zažil "obrovské sklamanie a rozčarovanie". Rešpektuje právo Francúzov vyjadriť svoj postoj, ale prekáža mu spôsob, akým sa vo Francúzsku viedla kampaň, keď sa hovorilo o ekonomike a vnútornej politike oveľa viac ako o európskej ústave. (tasr, sita, čtk, reuters)

Šéfovia európskych inštitúcií nabádajú ostatné členské krajiny, aby pokračovali v ratifikácii ústavy napriek tomu, že ju Francúzi odmietli. "Zmluva nie je mŕtva," presviedčal Jean-Claude Juncker, premiér Luxemburska, ktoré je momentálne predsedajúcou krajinou únie.

Európska komisia zároveň naďalej tvrdí, že nemá žiaden plán B, čo ďalej. Lídri členských krajín budú o ďalšom postupe hovoriť až na summite v polovici júna.

Analytici hovoria, že politici iba naťahujú čas. "Ak ústavu odmietnu aj Holanďania, dá sa čakať, že si Briti a niektoré iné štáty povedia - načo hlasovať o niečom, čo aj tak nemôže platiť," hovorí Daniel Gross, šéf Centra pre štúdium európskych politík.

Íri aj Dáni už potvrdili, že svoje referendá zorganizujú, ale Londýn naznačil, že určite vezme do úvahy výsledok holandského plebiscitu.

Ak sa bude pokračovať v ratifikácii, odloží sa tým pravdepodobný koniec ústavy o niekoľko mesiacov.

Francúzi, bez ktorých ústava nemôže platiť, opakovať referendum o nej nebudú - nedeľný náskok opozície bol priveľký.

Takmer vylúčená je aj možnosť, že by sa ústava nanovo prepísala. "O tomto dokumente sa rokovalo takmer tri roky. Kompromisnejší kompromis ako ten, čo je na stole, sa už ťažko dá predstaviť," myslí si John Pamer z Európskeho politického centra.

Komisia presviedča, že únia bude naďalej fungovať podľa pôvodných zmlúv, predovšetkým podľa dokumentu z Nice.

"Po nejakom čase sa nakopí dosť dôkazov, že doterajšie pravidlá nie sú dosť efektívne a vtedy sa únia môže k ústave alebo jej vybraným častiam vrátiť," myslí si Daniel Gross.

Podľa neho však na to dočasne doplatia kandidujúce krajiny ako Turecko či Chorvátsko, keďže Nice je šitá iba na mieru 27 krajín.

"Únia stratí niečo zo svojej medzinárodnej prestíže. Ruská tlač už včera reagovala, že únia stratila význam a kľúčové štáty sú tie, ktoré ju tvoria. Američania budú trochu opatrnejší, ale tiež budú brať Brusel menej do úvahy," tvrdí Gross.

John Palmer pridáva, že ďalšie komplikácie nastanú už čoskoro, pri rokovaní o bežných témach ako rozpočet či bezpečnosť.

Francúzske "non" podľa neho tiež znovu rozprúdi debaty o tom, aký ekonomický model v Európe pretláčať. Ústavu totiž veľká časť Francúzov považovala za príliš naklonenú "anglosaským predstavám" a málo "sociálnu".

Analytici sa zhodujú, že únia bude ďalej fungovať skôr tak, že v jej rámci budú spolupracovať skupiny štátov podľa oblastí spoločného záujmu, než aby zdĺhavo čakali na spoločný postup celej dvadsaťpäťky.

Krízové okamihy európskej integrácie30. augusta 1954 - Francúzsky parlament odmietol ratifikovať zmluvu o vzniku Európskeho obranného spoločenstva, podpísanú v máji 1952 Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Holandskom, Belgickom a Luxemburskom. Stroskotal prvý pokus vytvoriť euroarmádu.

14. januára 1963 - Francúzsko vetovalo prihlášku Británie do ES.

30. júna 1965 - Spory ohľadom financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky spôsobili krízu "prázdnej stoličky" - Francúzsko sa po siedmich mesiacov nezúčastnilo na zasadaní spoločných orgánov.

1966 - Luxemburským kompromisom sa skončil konflikt vnútri ES pre hlasovanie v Rade ministrov. Potom, čo Francúzsko zablokovalo prechod k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou, získal každý štát právo veta v prípade "dôležitých národných záujmov".

27. novembra 1967 - Francúzsko druhýkrát vetovalo prihlášku Británie do ES, Británia sa tak stala členom ES až v roku 1973.

30. novembra 1979 - Vyhlásením "chcem svoje peniaze späť" na summite v Dubline začala vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová boj za zníženie príspevkov do spoločného rozpočtu. Zľavu, ktorá trvá dodnes, získala Británia v júni 1984.

2. júna 1992 - Dáni tesne a prekvapivo odmietli v referende Maastrichtskú zmluvu o Európskej únii. Schválili ju o rok neskôr potom, čo dostali výnimku z tejto zmluvy.

17. septembra 1992 - Britská libra a talianska líra opustili Európsky menový systém. Líra sa v roku 1996 vrátila.

16. marca 1999 - Európska komisia podala po prvýkrát v histórii kolektívnu demisiu pre prípady sprenevery a zlé hospodárenie v jej úradoch.

7. - 11. decembra 2000 - Najdlhší summit v histórii EÚ sa konal v Nice. Členské krajiny sa hádali o rozdelenie hlasov v inštitúciách EÚ po rozšírení.

7. júna 2001 - Írsko v referende odmietlo zmluvu o EÚ v Nice, proti hlasovalo 54 percent voličov. Írsko ju v rovnakom znení schválilo o rok neskôr.

25. novembra 2003 - Rada ministrov EÚ rozhodla nezačať proti Francúzsku a Nemecku sankčnú procedúru podľa Paktu stability za sústavné prekračovanie limitu rozpočtového deficitu. Nasledovalo rokovanie o zmenách paktu, ktoré nakoniec schválili v marci 2005. Podľa odborníkov tak Pakt stability de facto stratil zmysel.

12. - 13, decembra 2003 - Na bruselskom summite stroskotali rokovania o texte ústavy: dohodnutý až v júni 2004.

11. októbra 2004 - Výbor Európskeho parlamentu bezprecedentne odmietol kandidáta navrhnutého členskou krajinou na európskeho komisára, Taliana Rocca Buttiglioneho. O tri týždne sa tak oneskoril nástup novej Európskej komisie do úradu.

29. mája 2005 - Prvá krajina hlasovala proti prijatiu európskej ústavy: vo Francúzsku bolo 54,87 percenta voličov proti ústave. (čtk)

Autor: Lucia Kubošová, Brusel