Najťažšie si hľadajú prácu dlhodobo nezamestnaní ľudia bez kvalifikácie. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ich šance nájsť si prácu sú zlé do veľkej miery aj preto, že stratili pracovné návyky a bez zamestnania ich nemajú ako nadobudnúť. Preto začalo začiatkom roku 2004 presadzovať takzvanú aktívnu politiku trhu práce. Podľa tejto filozofie už nechce ministerstvo podporovať rovnako všetkých nezamestnaných, ale plánuje zvýhodniť tých, ktorí sú ochotní pracovať na tom, aby sa ich možnosti zlepšili - nielen hľadaním zamestnania, ale aj tým, že si budú snažiť udržať si pracovné návyky.
V tom im má pomôcť účasť na aktivačných prácach, ktoré môžu organizovať napríklad obce, školy, neziskové organizácie a ďalšie subjekty. Ide väčšinou o menšie verejnoprospešné a dobrovoľnícke práce, ktorých účelom je práve znovunadobudnutie pracovných návykov.
"Aktivačnú činnosť považujeme za spôsob premostenia medzi stavom nezamestnanosti a nájdením si riadneho zamestnania," hovorí sa v materiáloch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Záujem o aktivačné práce je pomerne vysoký - z celkového počtu 2 904 obcí sa ich do projektu zapojilo 2 730. V rámci aktivačných prác vlani pracovalo takmer štvrť milióna nezamestnaných a tento rok je to už 123 tisíc. "Je to najúspešnejší nástroj aktívnej politiky zamestnanosti," hovorí námestníčka riaditeľa Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Tatiana Matejovičová.
Napriek tomu opoziční politici nazývajú aktivačné práce "najdrahším zametaním v histórii Slovenska". Vychádzajú z toho, že aktivačné práce nemôžu zásadne zmeniť situáciu najcitlivejšej a najpočetnejšej skupiny nezamestnaných - ľudí bez kvalifikácie. Aj keby sa im totiž prostredníctvom aktivačných prác pracovné návyky podarilo získať, kvalifikáciu takto nezískajú a ich šance obstáť na trhu práce najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou sa tak nezvýšia.
Názory pesimistov zatiaľ podporujú aj čísla - napriek vysokému počtu ľudí, ktorí sa zúčastnili aktivačných prác, zamestnanie si našla len malá časť z nich: približne 12-tisíc. Ani finančný efekt nie je príliš veľký - priemerná výška príspevku na jedného uchádzača je 4 952 korún.
Čo je aktivačná činnosť
Aktivačná činnosť uchádzačov o zamestnanie je založená na dohode a spolupráci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s obcami a právnickými alebo fyzickými osobami pri zaradení uchádzačov o zamestnanie na menšie obecné služby organizované obcou a na dobrovoľnícke práce zamerané na všeobecno-prospešné činnosti. Subjekty, ktoré sa do organizovania aktivácie môžu zapojiť sú presne definované zákonom o službách zamestnanosti. Úrady práce poskytujú subjektom zapojeným do organizovania aktivácie príspevok mesačne, maximálne do výšky 10 % z minimálnej celkovej ceny práce na každého uchádzača o zamestnanie, ktorého na aktiváciu príjmu.
Subjekty, ktoré majú záujem zapojiť sa do organizovania aktivácie, môžu sa obrátiť na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v pôsobnosti, ktorého chcú aktivačnú činnosť organizovať.
Príspevok sa v zmysle zákona o službách zamestnanosti môže použiť:
- na pracovné náradie,
- na ochranné pracovné prostriedky,
- na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie,
- na úhradu mzdy zamestnanca, ktorý organizuje aktiváciu,
- na náklady súvisiace s aktivačnou činnosťou, ktoré určí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aktivačná činnosť uchádzačov o zamestnanie sa realizuje prostredníctvom Národného projektu "Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi", ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.
(Zdroj: ÚPSVaR)
Autor: gal
