Podľa skúseností psychológov sa deti pripravujú doma na školu hodinu až dve. Tento čas by mohli skrátiť, keby používali správne metódy učenia. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Na základných a stredných školách sa blíži záver školského roka, žiakov čakajú koncoročné písomky a odpovede z predmetov, z ktorých si chcú zlepšiť známky. Zároveň sa blíži obdobie prijímačiek na vysoké školy. Tí, ktorí už na vysokých školách študujú, majú zas skúškové obdobie.
Všetkých študentov momentálne zaujíma jediné: Ako si čo najviac natlačiť do hlavy, aby som pri odpovedi exceloval? Bifľovanie je totiž hlavnou súčasťou našich škôl. "Minister školstva Martin Fronc svojou reformou maturity dosiahol jediné: Nepoužívať rozum, iba sa učiť, učiť, učiť," hnevá sa gymnazistka Viera Koscelanská. Hovorí, že spočiatku ju učenie aj bavilo, aj pri ňom "používala rozum". Ale prestala. "Nie je na to totiž čas. Naše školstvo je stavané úplne iným spôsobom. Nechce študentov, ktorí sa zaujímajú o dianie, svet a o svoje budúce povolanie. Vychováva generáciu zbiflených ľudí."
Viera hovorí, že by nám aj prezradila zázračný recept, ako sa čo najlepšie bifliť, "ale, prepáčte, nemám na to čas. Musím sa ísť učiť aromatické zlúčeniny".
Stredoškoláčka na bratislavskej zdravotníckej škole Viera Ragáčová sa denne učí hodinu a pol. "Najlepšie sa mi učí tesne poobede po príchode zo školy, alebo ráno hodinku pred odchodom," hovorí. Učeniu venuje pri väčšom nápore učiva asi hodinu, až hodinu a pol denne. "Netrápim sa s tým nejako veľmi. Mám dvojky, trojky, občas štvorku. Na prežitie to stačí."
Deviatačka Ivana Ráznická sa práve bifľuje na druhé kolo prijímačiek na strednú školu. Na otázku, akým systémom sa učí, nevie presne odpovedať. "No, proste si sadnem a snažím sa toho čo najviac nabifľovať." O vhodných či nevhodných metódach učenia nič nevie. "V škole nám o tom nič nehovoria. Proste sa máš naučiť a tvoja vec je, ako."
Školská psychologička Mária Šimčáková-Tóthová hovorí, že veľa detí si nedokáže v učení nájsť systém. "Škola ich to neučí a rodičia sa tomu tiež veľmi nevenujú. A potom sa môže stať, že ich výsledky nie sú také, aké by mohli byť."
Podľa jej skúseností sa doma zhruba dve hodiny denne pripravuje 20 - 30 percent detí. Ďalšia tretina je rýchlejšia - na hodinách sa snažia zapamätať si čo najviac látky a doma si potom dokážu napísať úlohy aj sa naučiť za hodinu. Sú však aj deti, ktoré ak chcú zvládnuť to, čo ich rovesníci, musia sa na vyučovanie pripravovať tri až štyri hodiny.