Francúzske odmietnutie bolo jednoznačnejšie ako sa očakávalo. FOTO - REUTERS
Francúzi včera dostali Európsku úniu do jednej z najhorších kríz v jej histórii. V referende podľa prvých odhadov viac ako 54 percent voličov zamietlo euroústavu a do Európy tak vniesli neistotu. Hoci si to mnohí želali, prekvapenie sa nekonalo: Francúzi volili tak, ako to predpovedali posledné prieskumy a na otázku: "Schvaľujete návrh zákona, ktorý by umožnil ratifikáciu zmluvy zavádzajúcu ústavu pre Európu?" odpovedali jednoznačne nie.
Výsledky hlasovania najviac ovplyvnilo rozhodnutie 20 percent voličov, ktorí ešte v piatok nevedeli, ako budú hlasovať. Tí buď neprišli, alebo hlasovali proti.
Sociológovia predpokladali, že o výsledku rozhodne účasť. Vysvetľovali, že čím viac zo 42 miliónov oprávnených voličov príde, tým väčšia je šanca, že ústava prejde. Napokon sa ukázalo, že vysoká účasť (podľa niektorých odhadov až 80 percent) pomohla odporcom ústavy.
Hlasovanie o euroústave vo Francúzsku bolo o všetkom, len nie o Európe, zhodujú sa analytici aj politici. Tradične proeurópski Francúzi sa v priebehu roka zmenili. Stále viac bolo počuť populistov, ktorí hovorili, čo prijatím ústavy Francúzsko stratí: vplyv, suverenitu aj sociálny štát. Za zmenou francúzskych postojov je aj nepopularita vlády, rastúca nezamestnanosť a strach, že tradične štedrý sociálny model nahradí anglosaský, ktorý minimalizuje úlohu štátu.
Vo štvrtok prišiel pokus o prielom: prezident Jacques Chirac naznačil, že vymení na verejnosti neobľúbeného premiéra. Francúzom to zrejme nestačilo. Krach referenda si vyžiada väčšie zmeny. Prezident Chirac, ktorý sa rozhodol vypísať referendum, a tak dostal Francúzsko do súčasných problémov, stále vyhlasuje, že odstúpiť nemieni. Spolu s vládou však utrpel krutú porážku a s nimi aj Európa.
Veľká nervozita zavládla v sídle únie v Bruseli. Po tom, čo ústavu pomerne hladko schválilo deväť krajín, prišlo rezolútne francúzske odmietnutie. To, že Paríž bude brzdiť ratifikáciu dokumentu predpokladal pôvodne málokto. Ak by totiž euroústavu neschválil menší člen únie, mohol by ho Brusel pritlačiť k opakovaniu referenda. V prípade Francúzska je to veľmi nepravdepodobné. Únia tak bude fungovať podľa zmluvy z Nice a na jeseň 2006, dokedy sa majú skončiť ratifikácie v členských krajnách, sa rozhodne, čo ďalej.
Hoci Brusel tvrdil, že nemá plán B, na neúspech francúzskeho hlasovania a očakávané odmietnutie euroústavy v Holandsku sa pripravoval. Európski politici už týždne ohlasovali: ratifikačný proces bude pokračovať. Euroústavu už totiž schválili krajiny, v ktorých žije 49 percent obyvateľov únie.
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Paríž
