BRATISLAVA - Interpelácie boli doteraz pre verejnosť málo známym nástrojom opozície v parlamente. Zviditeľnila ich nedávno Katarína Tóthová z HZDS, keď žiadala, aby sa hlasovalo o dôvere k ministrovi školstva Martinovi Froncovi, lebo bola nespokojná s jeho odpoveďou na svoju otázku.
Hlasovanie o dôvere nemá právny dosah, na rozdiel od hlasovania o nedôvere. Ak 76 poslancov vysloví členovi vlády nedôveru, ten musí odísť.
"Interpelácie sa dostali do popredia vtedy, keď jednotliví ministri pocítili, že za každou interpeláciou sa môže skrývať hrozba hlasovania o ich dôvere," hovorí poslanec HZDS Viliam Soboňa.
Tento týždeň interpelácie patrili k najsledovanejším bodom programu schôdze, hoci predtým im pozornosť venovala väčšinou len opozícia. Okrem hlasovania o dôvere k Froncovi viacerí poslanci HZDS adresovali ďalšie otázky členom vlády a nie je vylúčené, že na júnovej schôdzi sa bude hlasovať o dôvere k ďalším ministrom.
Vládni poslanci sa však zhodujú, že kauzu si vyrobila sama koalícia. "To sú len dôsledky straty väčšiny," hovorí podpredseda KDH Július Brocka. Ak bol v minulosti poslanec nespokojný s odpoveďou člena vlády, parlament vždy odhlasoval, že odpoveď je v poriadku.
Poslanec Smeru Miroslav Číž však tvrdí, že nedostatočná odpoveď člena vlády by mala mať nejaké vyústenie, pretože inak poslanec dosiahne len to, že svoju otázku zverejní na pôde parlamentu.
Vládne strany hovoria, že opozícia využíva interpelácie na svoje zviditeľnenie. "Je v tom aj politikum," hovorí Brocka. Soboňa postup obhajuje tým, že opozícia má len málo možností "dôrazne útočiť" na koalíciu. Navyše, odpovede ministrov sú podľa neho často formálne. To priznávajú aj vládni poslanci.
Brocka hovorí, že on interpelácie nevyužíva a radšej sa na ministra obráti osobne. Poslanec SMK Gyula Bárdos povedal, že interpelácie využíval ako opozičný poslanec za poslednej Mečiarovej vlády. (sp)
Čo sú interpelácie
Interpelácia je otázka pre člena vlády, ktorá sa podľa rokovacieho poriadku parlamentu vzťahuje na uplatňovanie zákonov, plnenie vládneho programu a uznesení parlamentu vládou. Interpeláciu poslanec podáva písomne predsedovi parlamentu, ktorý ju zašle interpelovanému a predsedovi vlády a na vedomie poslaneckým klubom. Poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne na schôdzi parlamentu.
Člen vlády musí písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne na schôdzi parlamentu. Interpelujúci (poslanec) sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú.
Parlament zaujme stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ak ju poslanec za uspokojivú nepovažuje. Na návrh vlády, interpelovaného alebo najmenej pätiny poslancov sa hlasovanie o odpovedi môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde alebo jej členovi.
