sú vyvesené nejaké škaredé plagáty, to bude asi kvôli tomu. Mňa to však nezaujíma."
Zato dvoch študentov v jednej z krčmičiek na Montmartri s výhľadom na Sacre Coeur referendum o euroústave rozpaľuje viac ako drinky, čo do seba lejú. Tvrdia, že sú pacifisti. To jediné im bráni, aby svoj spor vyriešili aj ručne.
Thierry si myslí, že ten starý odporný Chirac by mal dostať príučku a teraz je na to ideálna šanca. Pripomína, že ľudia ho volili so sebazaprením, aby sa prezidentom nestal ultranacionalista Jean Marie Le Pen.
Navyše, nepáči sa mu, že on má prispieť k spaseniu Európy. "Aká Európa? Väčšina je aj tak len Bushovým pudlom ako Blair," vysvetľuje a smeruje k obľúbenej francúzskej debate o nechutných Američanoch, čo nevedia ani do troch narátať.
Thierry študuje literatúru a pozná aj spisovateľov z novej Európy, napríklad Milana Kunderu. Len škoda, že zomrel, hovorí. Keď sa dozvie, že Kundera je v plnej sile, stíchne.
Thierryho kamarát Jean Christophe pôjde euroústavu podporiť. O Európanoch, hlavne tých z východnej Európy, si myslí to, čo Thierry, ale verí, že euroústava presadzuje francúzske hodnoty.
Chirakov štvrtkový "záchranný" prejav, v ktorom prezident hovoril takmer to isté, ale nevládal dopočúvať. "Všetci politici sú rovnakí, keď je najhoršie, vstupujú nám do svedomia."
A to Francúzi nemajú radi, upozorňovali v nekonečných televíznych debatách analytici, politológovia aj novinári. Rovnako sa pokúšali zistiť, čo sa stalo, že v priebehu roka sa z Francúzov stali takí euroskeptici.
"Aj vy by ste zmenili názor, keby ste žili len z dávok a niekto vás otravoval s nejakou hrubou knihou, okolo ktorej sa krúti plno darmožráčov," vysvetľoval chlapík, čo na letisku nadháňa klientov taxikárom a majiteľom penziónov. Na referendum nepôjde, sociálna pomoc od štátu mu nestačí, a tak musí načierno pracovať aj v nedeľu. Žene a dcére to zakázal tiež: postrašil ich, že môžu prísť o prácu, pretože "tí ľudia z Východu sú ochotní pracovať za pár eur. A ešte aj načierno".
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Paríž
