Špenát pestujeme zo semena. Vysieva sa skoro na jar ešte v chladnom počasí, pretože pri teplotách nad 30 stupňov stráca osivo klíčivosť. Sejeme ho do riadkov a vzchádzajúce rastlinky čo najskôr jednotíme vytrhávaním slabších a nadbytočných kusov. Plynulý zber zabezpečujeme postupnou sejbou vždy po objavení sa vzchádzajúcich rastlín z predchádzajúcej sejby.

Listy špenátu zberáme v čase medzi 5. až 10. týždňom po vysiatí. Zrezávame jednotlivé listy alebo aj celé rastliny. Podobne ako pri šaláte byľ vytvorí nové výhonky. Ako chladnomilná rastlina najlepšie rastie pri teplote vzduchu aj pôdy 16 až 18 stupňov. Znáša dokonca aj menšie mrazíky. Špenát na konzumáciu pestujeme na jar i v jeseni. Znáša mierne zatienenie. Darí sa mu najmä v horských a podhorských oblastiach.

Podľa metódy Gertrúdy Francovej v rámci organicko-biologického spôsobu záhradkárčenia možno pôdu očistiť od zárodkov chorôb a škodcov, ako aj obohatiť o čerstvú organickú hmotu pomocou špenátu. Táto plodina vylučuje koreňmi rôzne saponíny a alkaloidy, ktoré spomaľujú rozvoj patogénnej mikroflóry a mikrofauny. Jemné korene prispievajú aj k zlepšovaniu štruktúry pôdy. Najlepšie a najhodnotnejšie je pestovanie špenátu v zmiešanej kultúre. Vtedy medzi riadky špenátu vzdialené 0,4 až 0,5 metra umiestňujeme ďalšie druhy zeleniny. Vhodné kombinácie sú: špenát - zeler, špenát - karfiol, špenát - reďkovka, špenát - mrkva, špenát - kel, špenát - kapusta, špenát - fazuľa, špenát - kaleráb, špenát - šalát. Naopak, zlými susedmi špenátu sú cibuľa, cesnak, cvikla a uhorky.

Ozdravenie a vylepšenie pôdy spočíva v tom, že po špenáte pestujeme na voľnom riadku jednu z vhodných plodín. Špenát môžeme zarýľovať aj pred príchodom leta a v jeseni na uvoľnené miesto vysejeme reďkovku alebo šalát. Obohatenie pôdy o korene a zelenú hmotu špenátu prispieva k lepšej výžive nasledujúcej plodiny. V ďalšom roku riadky opäť posunieme.

Takýto spôsob pestovania zeleniny umožňuje obmedziť hnojenie priemyselnými hnojivami na minimum. Na vylepšenie pôdy používame len kostnú múčku a na otupenie pôdnej kyslosti mletý vápenec. Zelenina nikdy neakumuluje nadbytočné množstvá dusičnanov.

Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.