ovať všetky predmety nájdené v parížskych uliciach," hovorí Jean-Michel Ingrandt, riaditeľ úradu, ktorý dnes sídli v 15. parížskom obvode. Na oslavu 200. výročia vyzdobil Ingrandt rozľahlú prijímaciu miestnosť, kam si Parížania prichádzajú hľadať svoje stratené veci, fotografiami ilustrujúcimi históriu jeho úradu. Čo však neukazuje, je obrovský sklad, ktorý je od podlahy po strop preplnený nevyžiadanými predmetmi. A ani to, čo sa nazýva kabinet kuriozít, v ktorom sa nájde aj niekoľko ľudských lebiek, drevená noha či dva kusy muriva z miesta, kde na newyorskom Manhattane stáli slávne dvojičky.

Niektoré predmety ako dáždniky, kľúče, peňaženky a náprsné tašky sú stálym inventárom strát a nálezov, iné sa menia s módou a technológiami - napríklad pánske manžetové gombíky či dámske klobúky, ktoré boli kedysi bežné, sú dnes raritou. Naopak, mobilných telefónov, ktoré tu boli približne pred desiatimi rokmi ešte čímsi neznámym, pribúda denne približne štyridsať.

Ľudia strácajú veci väčšinou v dopravných prostriedkoch a v ich okolí - v metre, taxíkoch, autobusoch a vlakoch, na staniciach a letiskách. "Každý deň sem prichádza nákladné auto plné stratených vecí len z parížskeho metra," hovorí šéf skladiska Jean-Luc Faidherbe.

Druh strácaných vecí sa mení aj podľa ročného obdobia - v zime sú to lyže, v lete najmä slnečné okuliare, kolieskové korčule či bicykle.

Vlani 43 zamestnancov strát a nálezov prevzalo viac než 173 000 predmetov, čo bolo o 15 percent viac než rok predtým. Ingrandt to pripisuje neustálemu zrýchľovaniu životného tempa. "Máme tu zdravotné karty, študentské skriptá, dokonca aj celé doktorandské dizertácie. Takéto straty môžu mať pre niekoho dramatické následky," dodáva.

V roku 1893 policajný prefekt Louis Lépine položil základy systému, podľa ktorého úrad strát a nálezov nielenže čaká na Parížanov hľadajúcich stratený majetok, ale robí aj detektívnu prácu, aby stratené veci či ich majiteľa vyhľadal.

Tento rok sa Ingrandtovi podarilo vystopovať v New Yorku ženu, ktorá stratila vrecúško s piatimi vybrúsenými diamantmi a navštívenku k lekárovi. "Bola presvedčená, že diamanty už nikdy neuvidí."

Každodenná lavína nových predmetov je vraj taká mohutná, že väčšina z nich sa uschováva len tri mesiace - samozrejme, ak nie sú mimoriadne cenné alebo nezvyčajné. Potom sa likvidujú, alebo predávajú na aukcii.

Niektoré cenné kúsky sú vystavené v rohu skladiska. Nájdu sa tam historické šable z napoleonskej éry, helma z prvej svetovej vojny, statív a teleskop z viktoriánskeho Anglicka, ale aj zasklené kazety s 200 svetlomodrými motýľmi.

Niektoré predmety sú dosť odpudzujúce - napríklad päť ľudských lebiek, ktoré zrejme stratili študenti medicíny, či drevená noha.

K bizarným kúskom patrí asi 120-kilová cievka medeného drôtu, dvojo dlhých svadobných šiat aj s topánkami, ktoré si niekto zabudol v metre. No a malá uzamknutá miestnosť opodiaľ ukrýva najväčšiu zbierku jediného druhu - viac než 3500 mobilov. Sem-tam vraj niektorý z nich začne aj zvoniť.