Na mojtínskom salaši v Strážovských vrchoch už čerstvý syr ani bryndzu nevyrábajú. Salaš je zastrčený ďaleko od hlavných ciest a výroba syra a jeho predaj sa ukázali ako neefektívne. SME SME - MICHAL PIŠKO
ovčieho syra a bryndze nevyplatí: "Kedysi na začiatku sme syr vyrábali, Mojtín je však zastrčený ďaleko v horách a priamo v dedine sme ho nepredali ani päť kíl denne."
Ďalším dôvodom, prečo syr prestali vyrábať, bolo, že bačovia ho predávali načierno. "Naša firma je od salaša pätnásť kilometrov, takže som tam nemohol chodiť každý deň. Časom sme zistili, že niektorí bačovia predali oficiálne päť kíl syra a pod rukou ďalších desať," hovorí Prokop. S výrobou syra preto v roku 1994 skončili. Odvtedy sa v Mojtíne vyrába len mlieko, z ktorého sa potom spracúvajú mliečne výrobky v neďalekej mliekárni v Červenom Kameni.
Podľa Prokopa sa ich očakávania spojené so vstupom Slovenska do Európskej únie nesplnili. "Všade sa rozprávalo, že výroba syra a bryndze priamo na salašoch bude na ústupe a že svetovým trendom je výroba mlieka, ktoré sa potom hygienicky spracuje v mliekarňach," hovorí. Na mojtínskom salaši preto ešte pred vstupom Slovenska do únie investovali do novej dojárne, v ktorej sa už ovce doja strojovo, podľa noriem EÚ. Podľa Prokopa sú však v praxi na tom stále lepšie tie salaše, kde doja ručne a z mlieka si syr i bryndzu vyrábajú sami. "Čo sa týka bakteriologických hodnôt, mlieko je oveľa kvalitnejšie, ako keď sme dojili ručne, kvalitnejšia surovina však vôbec nie je cenovo zvýhodnená oproti nehygienickejšiemu ručnému dojeniu," hovorí Prokop. Po zavedení automatizovaného dojenia dokonca v Mojtíne klesol objem mlieka, ktoré ovce vydajú. Podľa baču Vladimíra Klima si ovce na strojové dojenie ťažko zvykajú a sú stresované. "Objem mlieka vydojeného za dva dni klesol z 550 litrov zhruba na 450," povedal.
O opätovnej výrobe syra a bryndze priamo na mojtínskom salaši však už neuvažujú. "Vzhľadom na polohu salaša i potrebné investície, by to nebolo efektívne," hovorí Prokop.
