BRATISLAVA - Na protest proti tomu, akým smerom sa uberá program Slovenskej televízie, včera asi 200 známych ľudí vyzvalo divákov, aby v piatok od 20.00 do 20.15 nepozerali vysielanie STV. Chcú sa tak podľa výsledkov sledovanosti dozvedieť, aká veľká časť verejnosti zastáva ich názor.
Iniciátori výzvy, medzi ktorými boli napríklad Milan Markovič, Matej Landl, Boris Filan či Rasťo Piško sa včera zišli na Bratislavskom hrade.
Na stretnutie prišli štáby všetkých televízií okrem štábu STV. Televízie Markíza, JOJ a TA3 o výzve informovali v hlavnej spravodajskej relácii, STV nie.
Člen vedenia STV Branislav Zahradník povedal, že bežní ľudia, ktorí platia koncesionárske poplatky, majú na STV diametrálne odlišný názor a "je veľmi povýšenecké, ak si skupinka bratislavských intelektuálov presadzuje svoje záujmy". Zahradník zdôraznil, že úlohou STV je zameriavať sa na široký divácky vkus.
S tým nesúhlasia autori výzvy, ktorú prečítal Michal Dočolomanský. Píšu v nej, že "práve STV nesie podstatný diel zodpovednosti za stav kultúry a kultúrnosti v spoločnosti".
Situáciu v STV považujú za katastrofálnu a jej pôvodcu vidia v Rade STV, ktorých 15 členov nominujú politické strany a spoločenské organizácie.
Predseda Rady STV Miroslav Kollár povedal, že kritika rady hraničí so škandalizovaním a rada kontroluje STV "tak ako nikdy predtým". Pripustil, že sa mu nepáči programový vývoj STV, ale podobný trend je aj inde v Európe. Súhlasí s tým, že STV by mala šíriť kultúru a vzdelávanie, nevie si však predstaviť, ako sa to dá urobiť za 1,4 miliardy koncesionárskych poplatkov.
Viacerí na včerajšej diskusii, ktorú moderovali Markovič a bývalá moderátorka STV Ľudmila Farkašovská, hovorili o diktatúre väčšinového vkusu, ktorému STV podlieha.
Štefan Skrúcaný povedal, že "vedúca úloha robotníckej triedy" sa paradoxne potvrdila 15 rokov po revolúcii, keďže medzi divákmi je najviac ľudí so základným vzdelaním a detí, ktorým sa program prispôsobuje. "Otázka je, či diktatúra vkusu takejto väčšiny neposúva kultúrnosť a kultivovanosť spoločnosti o 40 rokov dozadu," povedal.
Zahradník o účastníkoch včerajšieho stretnutia povedal, že by "bolo dobré, aby sa ukázala reprezentatívnosť verejnosti, ktorú zastupujú".
Mnohí z nich sú totiž podľa Zahradníka s STV v pracovnoprávnom konflikte ako jej bývalí spolupracovníci či zamestnanci. "Skôr tu vidím úsilie vybavovať si účty," povedal.
Humorista Rasťo Piško bol jeden z tých, ktorí iniciatívu rozbehli. Vo svojom voľnom čase by si chcel pozrieť, ako pracuje Rada STV, pretože "tak ako do futbalu a do humoru aj do televízie sa rozumie každý".
Podľa znenia výzvy si len niektorí členovia Rady STV - Marián Slovák, Peter Malec, Štefan Fejko, Ján Greššo či Bohumír Bobocký - uvedomujú, kvôli čomu v rade zasadajú.
Andy Hryc, s ktorým STV nedávno skončila spoluprácu, označil argumenty vedenia televízie o nedostatku peňazí za "zavádzajúce". Podľa neho manažment nakupuje veľmi draho zahraničné filmy a nesústreďuje sa na pôvodnú tvorbu.
Bývalá dramaturgička detskej redakcie STV Katarína Minichová upozornila na zlú situáciu vo vysielaní detských programov. Bývalý poslanec Ján Budaj označil stav v STV za "zlyhanie nádejí, ktoré priniesol rok 1989".
Ku kritike sa pridali aj bývalá moderátorka STV Gabriela Pirošková, jazykovedec Ábel Král, člen rady Marián Slovák. Zástupkyňa odborov v STV Gabriela Goliašová pripomenula, že v STV vládnu zlé pracovné podmienky a vzťahy.
Poslanec Ľubomír Lintner (ANO) prítomných upozornil, že dnes je v parlamente takmer nemožné presadiť v STV zmeny. Myslí si, že v ďalšom volebnom období by bolo vhodné nastaviť iné kritériá na jej fungovanie.
Poslankyňa Zuzana Martináková (SF) je presvedčená, že hlas verejnosti pomôže. "Politici budú musieť počúvať, dobre vedia, že keď umelci začínajú kričať, niečo sa v spoločnosti deje."
Martináková si síce nemyslí, že za stav kultúry môže iba STV, považuje však za nebezpečné, ak sa opäť vracia termín vnútorného nepriateľa. Pripomenula, že aj v roku 1998 sa hovorilo o treťotriednych umelcoch. To, že na Hrade sa včera zišli kritici Mečiara, ale aj jeho prívrženci, ju neľaká, ale "znamená to, že ide o problém, nie záujem".
Medzi zhruba 200 občanmi, ktorí sa na diskusii zúčastnili, bol aj exprezident Michal Kováč, Marián Greksa, Patrícia Jariabková, Marek Ťapák, bývalá hlásateľka Nora Beňačková, Koloman Kertész Bagala a ďalší. (zu, sita, tasr)
