Evakuáciu britskej armády z Dunkerque nazval britský premiér Winston Churchill obrovskou vojenskou pohromou. "Vojny sa nevyhrávajú evakuáciami," povedal a mal pravdu. Do anglických prístavov dorazila vyčerpaná a demoralizovaná armáda, ktorej vojaci sa ledva zachránili. Na francúzskych plážach zanechali všetku ťažkú výzbroj a väčšinu výstroja. Táto armáda však bola jedinou veľkou vycvičenou pozemskou vojenskou silou, ktorú v tom čase Británia mala na obranu vlastného územia. Ak by padla do nemeckého zajatia, stala by sa krajina prakticky bezbrannou a neschopnou čeliť plánovanej nemeckej invázii. Dunkerque tak paradoxne možno nazvať aj prvou strategickou porážkou nacistov, ktorá umožnila Británii pokračovať vo vojne. Operácia Dynamo, evakuácia z Dunkerque, sa začala 28. mája 1940, pred 65 rokmi.
Dňa 10. mája 1940 ráno zaútočila nemecká armáda proti Belgicku, Holandsku a Francúzsku. Už 20. mája dosiahli prvé nemecké jednotky breh kanála La Manche. Francúzsko aj spojenecké vojská, ktoré ho bránili, tým Nemci rozsekli na dve časti a britský expedičný zbor i časť francúzskej armády zatlačili k moru. Spojenci ustupovali k mestu Dunkerque, ktoré zostalo posledným prístavom na severe Francúzska, cez ktoré im mohla prichádzať pomoc. Kruh okolo nich sa však stále sťahoval a keď Nemci 26. mája dobyli susedné Calais, zdalo sa zničenie spojeneckých jednotiek neodvrátiteľné.
V ten deň však Hitler náhle vydal rozkaz, ktorý postup Wehrmachtu na Dunkerque na dva dni zastavil. Historici sa dodnes dohadujú, prečo to urobil.
Pravdepodobne zapôsobilo viac dôvodov. Terén v okolí mesta bol pre tanky ťažko priechodný a navyše leží pod úrovňou mora, takže ho Spojenci mohli zaplaviť. Nemecké velenie sa obávalo vysokých strát tankov v období, keď porážka Francúzska stále nebola dokončená a na juh od nemeckého postupu existovali veľké francúzske armády, ktoré sa mohli pokúsiť o protiútok.
Veliteľ nemeckého letectva Hermann Göring navyše Hitlera presvedčil, že Britov dorazí sám svojimi lietadlami.
Podľa ďalšej verzie ušetril Hitler Britov zámerne. Vtedy ešte dúfal, že sa s Londýnom dohodne na spojenectve a rozdelení sveta: Británia by si nechala svoje kolónie a on Európu.
Nech už to bolo akokoľvek, Hitlerov rozkaz umožnil Spojencom dokončiť sťahovanie sa do prístavu a vybudovať okolo neho obranu. Britskej admiralite zase pomohol zhromaždiť dostatočný počet lodí, aby vojakov dostala domov.
Evakuácia britských jednotiek sa rozbiehala postupne, niekoľko desiatok tisíc vojakov Francúzsko opustilo ešte pred 28. májom. Aj preto sa oficiálny začiatok evakuácie v rôznych prácach uvádza rôzne.
V každom prípade platí, že to, čo nasledovalo, bolo veľkolepou ukážkou statočnosti mnohých obyčajných Britov a Francúzov. Až do konca evakuácie v noci na 4. júna vyrážala z Doveru a ďalších britských prístavov k francúzskemu pobrežiu neuveriteľná zmes plavidiel všetkých typov s najrôznejším pohonom: od veľkých trajektov schopných odviezť viac ako tisíc vojakov po rybárske člny, na ktoré sa ledva zmestil tucet mužov. Menšie lode prirazili až k brehu, iné čakali na mori. Vojaci väčšinou trpezlivo stáli v radoch na pláži, až príde ich čas.
Okrem desiatok menších vojenských lodí išlo o civilné plavidlá riadené dobrovoľníkmi. Mnohí z nich za svoju odvahu a úsilie pomôcť zaplatili životom. Nemecká Luftwaffe síce evakuácii napriek sľubom nezabránila, podarilo sa jej však potopiť asi 300 z viac ako 850 britských a ďalších stoviek francúzskych lodí, ktoré sa operácie zúčastnili.
Únik porazenej armády sa skončil v noci na 4. júna. Veliteľ anglickej obrany generál Harold Alexander skontroloval pláže, či tam ešte niekde nenájde nejakých britských vojakov, a až potom sám nasadol do člnu.
Za osem dní sa podarilo do Anglicka odviezť 338-tisíc vojakov, 112-tisíc z nich boli Francúzi, ktorých prevažná väčšina obratom odcestovala do južného Francúzska, aby pokračovali v boji.
Jedinou temnou škvrnou na úspešnej evakuácii zostáva, že Briti na pláži Dunkerque zanechali asi 40-tisíc francúzskych vojakov, ktorých by pravdepodobne tiež mohli zachrániť. Šlo navyše väčšinou o vojakov, ktorí do poslednej chvíle bránili prístupy k mestu a kryli tak ústup ostatných. Táto "anglická zrada", ako ju pociťovali mnohí Francúzi, ešte dlho kalila vzťah oboch národov.
V utorok - Boris Pasternak
