Doby, keď patrili k slávnym kúpeľným centrám ako Piešťany alebo Karlove Vary a boli navštevované smotánkou z blízkych Košíc i zo zahraničia, sú dávno preč. Kúpele nefungujú, turisti, ktorí sa tu zastavia, aby si pozreli erupcie gejzíru, odchádzajú sklamaní.

Dôvodom je podľa starostky obce Marty Bogdanovskej to, že tu nefungujú takmer žiadne služby, ľudia sa nemajú kde najesť alebo si čakanie na erupciu gejzíru spríjemniť posedením pri šálke kávy. Jediný bufet na parkovisku neďaleko gejzíra je uprostred týždňa mimo hlavnej sezóny zavretý a v blízkom hotelovom zariadení, ktoré patrí Technickej univerzite v Košiciach, náhodní hostia nemajú šancu.

"Pred časom sme sa s vedením univerzity síce dohodli, že budú mať otvorené i pre verejnosť, ale bohužiaľ sa často stáva, že hneď pod tabuľou s otváracími hodinami je ceduľa oznamujúca, že kvôli nejakej akcii je zatvorené," hovorí starostka. Niekdajší kúpeľný areál patrí univerzite, ktorá tu má školiace stredisko. Dva privátne hotely v obci sú už desať rokov mimo prevádzky.

V Herľanoch je dnes len 40 rodinných domov, v ktorých žije 150 ľudí, väčšinou v dôchodkovom veku. Honosné vily a letné sídla uhorskej šľachty boli zničené počas druhej svetovej vojny. Vojna tiež znamenala koniec kúpeľov, ktoré boli v polovici 19. storočia považované za najlepšie vybavené v rámci celého Uhorska.

Slávne kúpele zanikli a zánik hrozí aj najväčšej herlianskej atrakcii - studenovodnému gejzíru. Ten bol objavený v roku 1872 geológom Viliamom Szigmondym, ktorého vláda poverila hľadaním výdatnejšieho prameňa liečivej vody. Na veľké prekvapenie geológov však z artézskeho vrtu začala tryskať studená voda.

Erupcia bola podľa dobových záznamov taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže. Keď sa geológovia dostali do hĺbky 330 metrov, erupcia trvala nepretržite desať dní a dosahovala výšku 112 metrov. Dnes možno tento ojedinelý prírodný úkaz sledovať len každých 32 až 36 hodín, pričom studená, silne mineralizovaná voda strieka "len" do výšky 15 až 20 metrov.

"Zrejme by bolo treba vrt vyčistiť, pretože pred každou erupciou počuť silný hukot. Voda pod obrovským tlakom asi uniká niekde do podzemia," hovorí starostka. Od geológov sa však dozvedela, že omnoho jednoduchšie a lacnejšie než vyčistiť starý vrt by bolo urobiť nový. K tomu sa dodnes nikto neodhodlal z obavy, že by došlo k úplnému zániku gejzíru. "Keď to necháme tak, gejzír zrejme pomaly aj tak zanikne," myslí si starostka.

Obec však nemá možnosť nič urobiť. "Uchádzali sme sa o rôzne granty, ale peniaze nedostaneme, pretože pozemky okolo gejzíru nám nepatria," povedala starostka. Keď pred 15 rokmi nastupovala do úradu, bola vraj plná nadšenia a záujmu obec zvelebiť. Dnes už však vie, že na to sama nestačí a pomoc je v nedohľadne. (čtk)