|
Kohl má skúsenosti s tým, ako úmyselne nezískať dôveru v parlamente. Na oslave jeho 75. narodenín bol súčasný prezident Horst Köhler (vpravo v prvom rade), ktorý bude rozhodovať o Schröderovej vláde. FOTO - ČTK/AP |
má pri vyhlasovaní skoršieho termínu volieb rozhodujúce slovo.
Predčasné voľby nie sú v Nemecku takou jasnou záležitosťou ako u nás. Ústava parlamentu nedovoľuje, aby sa sám rozpustil alebo rozhodol o predčasných voľbách. Jediná cesta vedie cez vyslovenie nedôvery kancelárovi. Aj preto zažilo Nemecko vo svojej povojnovej histórii predčasné voľby len dvakrát.
Ústavný článok 68 podľa agentúry DPA hovorí o voľbách pred uplynutím volebného obdobia iba v prípade, že spolkový kancelár nezíska dôveru parlamentu. Potom môže spolkový prezident na návrh kancelára parlament rozpustiť, na čo má 21 dní. Môže, ale nemusí. Ústava hovorí, že môže zvážiť, či je návrh kancelára v súlade s ústavou. Prezident má v takejto situácii rozhodujúce slovo.
Schröderov scenár sa najviac podobá tomu z roku 1982, keď o dôveru parlamentu požiadal kancelár Helmut Kohl. Jeho vláda síce mala väčšinu v parlamente, chcel si však nechať od voličov legitimizovať výmenu koaličného partnera. Prezident Karl Carstens parlament rozpustil a Kohlova vládna koalícia CDU a FDP v predčasných voľbách v roku 1983 jasne zvíťazila.
Už vtedy právni experti prezidentovi vyčítali, že to urobil. Vláda bola akcieschopná a vyslovenie nedôvery bolo iba zinscenované.
Podobný vývoj čaká krajinu aj teraz. Najneskôr do 1. júla, teda ešte pred parlamentnými prázdninami, musí Bundestag vysloviť Schröderovi nedôveru. Kedže jeho koalícia sociálnych demokratov a Zelených v ňom má väčšinu, mali by proti kancelárovi hlasovať aj vlastní, čo nebude pred voľbami najlepšia vizitka. Môžu však dilemu vyriešiť rovnako ako kohlovci v roku 1982. Hlasovania sa vtedy zdržalo 248 vládnych poslancov.
Pochybnosti právnych expertov prehlušila celospoločenská zhoda. Všetky politické strany a väčšina nemeckých voličov predčasné voľby víta ako východisko zo zlej ekonomickej situácie krajiny. Proti zrejme nebude ani prezident Horst Köhler, ktorého do úradu zvolili ako kandidáta opozície.
Otázka je, či môže Schröderovi riskantný krok vyjsť. V minulosti mal úspech. Okrem Kohla vrátil moc aj sociálnodemokratickému kancelárovi Willymu Brandtovi, ktorý v roku 1972 naozaj stratil v dôsledku sporov o východnú politiku väčšinu v parlamente a poslanci mu nevyslovili dôveru. Prezident Gustav Heinemann teda parlament rozpustil a vyhlásil voľby. Tie potvrdili Willyho Brandta v úrade. (mim)
