FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Iba niečo vyše 7 percent ľudí tvrdí, že po zavedení rovnej dane stúpli ich príjmy. O znížení svojich príjmov hovorí 30 percent, vyše 40 percent žiadnu zmenu nezaregistrovalo. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre SME na urobila agentúra MVK.
Na zavedenie rovnej dane mali o niečo lepší názor mladší ľudia, z ktorých takmer každý desiaty tvrdí, že mu zvýšila príjmy. Čím starší boli respondenti, tým boli k rovnej dani kritickejší.
Rovnú daň vnímajú pozitívnejšie vysokoškolsky vzdelanejší ľudia, keď 13 percent z nich hovorilo o zvýšení príjmu, kým s týmto názorom súhlasí iba jedno percento ľudí so základným vzdelaním.
Iba v jednej skupine respondentov prevládal na rovnú daň pozitívny názor. Boli to ľudia s príjmom od 20-tisíc vyššie. Z nich 27 percent zaregistrovalo zvýšenie svojho príjmu, kým jeho zníženie cíti 26 percent.
V skutočnosti rovná daň zvýšila čisté príjmy nielen bohatým, ale aj ľuďom s najnižšími príjmami. V prieskume však len veľmi málo ľudí s príjmom 5- až 7-tisíc, teda tí, ktorí neplatia žiadnu daň, odpovedali, že sa im zvýšil príjem. O znížení príjmu najviac hovorili ľudia s platmi od 12- do 15-tisíc, ktorým rovná daň skutočne ubrala z príjmu niekoľko desiatok korún.
Názor na rovnú daň sa líšil aj podľa povolaní. Najväčší počet tých, ktorí pocítili zvýšenie príjmu, bol medzi špecialistami (21 percent) a manažérmi (15 percent).
Silnou pozitívne naladenou skupinou boli aj živnostníci s 12 percentami, medzi nimi však bol aj najväčší podiel tých, čo pocítili zhoršenie. Živnostníci totiž so zavedením rovnej dane prišli o dovtedajšiu možnosť využívať nízku paušálnu daň.
Rovnú daň výraznejšie odmietali voliči opozičných strán vrátane Slobodného fóra. Sympatizanti koalície sú rovnej dani oveľa viac naklonení. Napríklad až 23 percent voličov SDKÚ si myslí, že rovná daň im príjmy zvýšila.
Na dva tábory rozdelila opýtaných otázka, komu rovná daň najviac pomohla. Dôchodcovia a ľudia s nízkymi príjmami tvrdili, že "bohatým". Tí, ktorých možno skôr označiť za bohatých - teda dobre zarábajúci, manažéri a lepšie vzdelaní ľudia - zasa mali väčší podiel odpovede, že rovná daň pomohla "zahraničným investorom".
Takmer jednotný tábor sa vytvoril pri otázky o jednotnej dane z pridanej hodnoty (DPH). Až 71 percent ľudí s ňou nesúhlasí. Medzi tými, ktorí s jednotnou DPH súhlasili, bolo relatívne veľa voličov koalície, mladých a vzdelaných ľudí.
(ij)
Ministerstvo financií: Nie je pravda, že reforma ľuďom uškodila, horšie sú na tom len niektorí živnotníci
BRATISLAVA - Ministerstvo financií nesúhlasí, že by zavedenie rovnej dane zlepšilo príjmy len ôsmim percentám ľudí, ako to naznačil prieskum MVK. Nový daňový systém bol nastavený tak, aby nikomu, kto pracuje, z príjmov neubral.
Ľudia s hrubou mzdou okolo priemeru však mohli zaznamenať pokles čistej mzdy o niekoľko desiatok korún. Vyššie príjmy však mali všetci, ktorí sa starali o deti. Daň sa im totiž dodatočne znížila o 400 korún za každého potomka.
Hlavný analytik ministerstva financií Ľudovít Ódor argumentuje aj tým, že už v prvom roku fungovania nového daňového systému rástli aj hrubé mzdy rýchlejšie ako ceny. "Mýlili sme sa v našich odhadoch. Namiesto očakávanej stabilizácie až mierneho poklesu reálnych príjmov rok 2004 priniesol rast pre väčšinu obyvateľov. Ceny sa zvýšili napriek vysokým cenám ropy menej, ako sme predpokladali."
Život sa podľa neho zlepšil aj tým, ktorí zarábali minimum, aj tým, ktorých príjmy boli vyššie, životná úroveň neklesla ani penzistom.
Horšie ako pred reformou sú na tom niektorí živnostníci, ktorí v starom systéme využívali tzv. paušálnu daň. Drobní podnikatelia patrili k najnespokojnejším aj v prieskume pre SME. (ij)
Sociológ: Ľudia nevnímajú rovnú daň
Podľa prieskumu SME sú názory na rovnú daň väčšinou negatívne. O prieskume k rovnej dani sme hovorili so sociológom Slovenskej akadémie vied ĽUBOMÍROM FALŤANOM.
Prieskum SME ukázal, že je množstvo ľudí, ktorí považujú vplyvy rovnej dane za horšie, než v skutočnosti boli. V čom tkvie rozpor medzi realitou a jej vnímaním?
"Asi pôjde tak trochu o nepochopenie otázky. Ľudia pod slovom daň chápu to, čo im štát strhne z príjmu. Rovnú daň spájajú s tým, čo ju sprevádzalo, teda rastom DPH a ďalších daní. Ich nákupný košík neovplyvnila len rovná daň, ale aj ostatné zmeny."
Platí podobné vysvetlenie aj na paradox, že aj u najchudobnejšej a najbohatšej časti ľudí, ktorým rovná daň pomohla najzreteľnejšie, prevládli negatívne názory na ňu?
"Áno. Ľudia asi inak pochopili otázku, než bola položená. Zle si ju interpretovali a potom sa netriafali do odpovedí."
Nakoľko názory ľudí na ekonomické témy ovplyvňujú médiá a politici?
"Ťažko povedať, že ich ovplyvňujú, skôr ich využívajú. Ak sa politikom hodia určité postoje verejnosti, tak to využijú."
Je potom prirodzené, že najviac si rovnú daň neobľúbili ľudia naklonení skôr opozične k súčasnej vláde?
"Vzájomne to súvisí. Politici sa obracajú na ľudí, ktorí sú ich cieľovou skupinou. Samozrejme, opoziční politici oslovujú ľudí, ktorí sú nespokojní a kritickí. Takto sa robí politický boj."
Najskeptickejší pohľad na daňové zmeny majú ľudia medzi 40. a 60. rokom života. Prečo je táto skupina najviac pesimistická?
"Väčšinou sú to ľudia v období života, keď už má kariérna dynamika stagnačný alebo klesajúci charakter. Uvedomujú si, že ak dochádza k cenovým pohybom, skôr na ne doplatia, pretože už nemajú veľa možností, ako hľadať spôsoby kompenzácie strát. Ich manévrovací priestor sa zužuje a majú obavy zo zmien."
Skeptickí boli aj dôchodcovia, ktorých sa rovná daň takmer vôbec nedotkla. Sú aj oni "klasickí" pesimisti?
"Ich príjmy sa pohybujú už len veľmi pomaly, a preto veľmi citlivo vnímajú rýchly pohyb cien. To stalo aj pri daňových zmenách, keď sa ceny pohli rýchlejšie ako príjmy dôchodcov."
Najmenej skeptickí sú mladí ľudia. Prečo?
"Mladí ľudia sú na štarte. Je pochopiteľné, že sú optimistickí ohľadne svojho vlastného ekonomického postupu. Veria, že niečo dosiahnu. Mladosť je jednoducho optimizmus."
Prieskum pre denník SME urobila agentúra MVK v dňoch 15. až 21. apríla 2005 na vzorke 1200 respondentov.
Vzorka bola reprezentatívna pre dospelú populáciu Slovenska z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, regionálneho zastúpenia a veľkosti sídla.
