BRATISLAVA - Po vlaňajšom zavedení 19-percentnej rovnej dane 30 percent ľudí tvrdí, že im klesli príjmy. Taký je výsledok prieskumu verejnej mienky, ktorý v apríli pre denník SME vypracovala agentúra MVK. Len niečo viac ako sedem percent ľudí pocítilo zvýšenie príjmov, ďalších 40 percent nespozorovalo žiadne zmeny.
Ministerstvo financií nesúhlasí s tým, čo si o svojich príjmoch myslia ľudia a tvrdí, že pri príprave rovnej dane nastavilo jej parametre tak, aby nikto nepocítil zníženie svojho príjmu. Napriek tomu vznikla skupina ľudí, ktorí mohli mať vlani po novom roku odrazu v čistom o pár desiatok korún menej. Boli to ľudia zarábajúci zhruba 12- až 22-tisíc, ktorí si neuplatňovali daňový bonus na deti. Neubral im však nový daňový systém, ale zvýšenie odvodov do Sociálnej poisťovne.
"Navyše musíme konštatovať, že vlani rástli aj hrubé mzdy, a to výraznejšie, ako sme pôvodne predpokladali," hovorí na obhajobu ministerstva financií jeho hlavný analytik Ľudovít Ódor. Reálna kúpyschopnosť zamestnancov sa vlani zvýšila o 2,5 percenta a tento rok sa očakáva ešte rýchlejší rast.
"Výsledky prieskumu môžu byť značne ovplyvnené tým, ako je položená otázka. Nie som si istý, či sa respondenti vyjadrovali len k samotnej rovnej dani alebo k daňovej reforme ako celku vrátane nepopulárneho zvýšenia daní zo spotreby," povedal riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren. "Ak hodnotili reformu ako celok, tak podľa mňa urobili dobre, pretože jej jednotlivé časti sú neoddeliteľné," dodal.
O možnom rôznom vnímaní otázky hovorí aj sociológ Ľubomír Falťan. "Ľudia rovnú daň spájajú s tým, čo ju sprevádzalo, teda rastom DPH a ďalších daní," povedal.
Zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty v prieskume MVK kritizovalo 71 percent opýtaných. Na jej obhajobu sa postavilo vyše 15 percent ľudí.
MARTIN JAROŠ, jj
Viac na 3. strane
