FOTO
Dve hodiny po sobotňajšom zápase sa dostal Marek MINTÁL zo zajatia nadšených a hlučných norimberských fanúšikov, neodbytných zberateľov autogramov a ďalších oficiálnych klubových povinností. Po zisku titulu kráľa bundesligových strelcov za 24 gólov v tejto sezóne poskytol rozsiahlejší rozhovor pre SME a Slovenský rozhlas už na oveľa pokojnejšom mieste. Pred fanshopom 1. FC. Nie zámerne, ale zato dosť symbolicky na mieste, kam ľudia chodia po dresy, šály s jeho menom či v zbierkach toľko cenené fotografie. Na mieste, kde pred dvoma rokmi ešte nikto z nich nevedel, čo sa skrýva v dnes takom populárnom slovenskom reprezentantovi.
Najcennejšia trofej vo vašej kariére?
"Patrí medzi moje naj, ale rovnako tak aj ocenenie slovenský Futbalista roka 2004. To je tiež fantastická trofej."
Považujete tento úspech za jeden z historických v slovenskom futbale?
"Je to dobré meno a dobrá reklama pre slovenský futbal. Hanbu som neurobil."
Pocity?
"Niečo úžasné. Prežívam obrovskú radosť. Mohla byť dvojnásobná. Škoda, že sme pri rozlúčke so sezónou doma prehrali. Teší ma však, že som potvrdil víťazstvo v súťaži o kráľa strelcov."
Norimberské noviny napísali, že mottom záverečného zápasu proti Mainzu je 'všetko pre Mareka, pre fanúšikov'. Vnímali ste to tak aj na ihrisku?
"Tréner povedal spoluhráčom počas prípravy, aby mi pomohli a snažili sa hrať všetko na mňa. Aby som zahrával štandardné situácie v okolí súperovej šestnástky a ak príde pokutový kop aj ten."
Prišiel už v osemnástej minúte. Myšlienky?
"Jediná. Aby som ho premenil. Rozmýšľal som, kam loptu kopnem. Chcel som ju poslať do stredu. Bol som presvedčený, že Bayern v Stuttgarte vyhrá a Makaay skóruje."
Makaay mal pred zápasom na vás dvojgólovú stratu. Na svetelnej tabuli sa počas zápasu objavovali aj výsledky jeho Bayernu. Stihli ste ich registrovať?
"Pravdupovediac, videl som, keď Bayern viedol 1:0, 2:0 i konečných 3:1."
Strelci mníchovského mužstva sa však na tabuli neobjavili.
"Prvých dvoch oznámil hlásateľ na štadióne, na čo naši fanúšikovia mohutne zaburácali, pretože ich dali Ballack so Salihamidžičom. O treťom Makaayovom som nevedel, ale už to bolo jedno."
Nakoniec ste mohli pridať aj druhý gól Norimbergu, pretože vaša príležitosť v závere bola vyložená. Čo sa stalo?
"Mal som loptu pod nohami. Bola to obrovská šanca, škode jej. Brankár už ležal ma zemi. Keby som ju poslal viac do strany, bol by to gól. Také príležitosti by sa mali premieňať."
Bol by to váš 25. gól, ktorým by ste sa dotiahli na Francúza Thierryho Henryho, ktorý zatiaľ vedie poradie najlepších európskych strelcov. Nemrzí vás to?
"Ani nie. Som spokojný s tým, čo som dosiahol. Možno neskôr si poviem - škoda, ten gólik mi chýbal."
Nechali ste vnútorné chvenie a napätie v kabíne?
"Pred každým zápasom som trochu nesvoj. Ten pocit je iný pred domácim zápasom a súbojom na ihrisku súpera. Dosť dlho som pred sobotou donekonečna počúval, kto z koho. Makaay? Mintál?"
Takmer vypredaný štadión vám pripravil nezabudnuteľné ovácie. Prekvapilo vás to?
"Je to krásne, keď spievajú hráčovo meno. Som veľmi rád, že sme spolu so Semym Slovákom, Robčom Vittekom i Čechom Marekom Niklom skvelá partia. Navzájom si rozumieme a verím, že nám bude len lepšie. Fanúšikovia oslavovali celé mužstvo. Boli radi, že sme sa zachránili a nevypadli z bundesligy, ako to tu býva každý rok zvykom."
Vlani ste strelili osemnásť gólov v druhej lige, teraz o šesť viac v bundeslige. V ťažšej súťaži sa strieľajú ľahšie?
"Rozdiel medzi oboma nemeckými ligami je obrovský. Druhá liga je brúsenie, jazda, kopanica. My tiež nehráme nejaký krásny futbal. Nakopávame lopty a fanúšika z toho niekedy bolia oči. Poviem, ako to je - sú mužstvá, ktoré hrajú s nami ťukes, bago. Na Slovensku i tu je ťažké strieľať góly. Človek musí na sebe tvrdo pracovať. V pozícii legionára raz tak ako domáci hráči. Som rád, že som vyvrátil slová tých neprajníkov, ktorí mi neverili a tvrdili, že sa nepresadím a prídem za týždeň z Nemecka domov."
Nemal by hrať najlepší strelec bundesligy predsa len v kvalitnejšom mužstve?
"Som šťastný, že mi Žilina umožnila ísť aj do druhej nemeckej ligy. Pred dvoma rokmi nikto, ani ja, nevedel, do čoho vlastne idem a čo sa stane. Som vďačný pánu bohu za to, že som tu spokojný. Ale niekedy si naozaj kladiem otázku, prečo som práve v Norimbergu."
Nebaží vaša futbalová duša po Lige majstrov?
"Každý futbalista túži po Lige majstrov či Pohári UEFA. Poviem to na rovinu - aj ja by som si rád zahral v európskej pohárovej súťaži. Pre mňa je to úplne iná situácia hrať celý rok napríklad o titul a pohárové umiestenie, ako byť neustále pod tlakom. Hoci stresom sa nevyhnú ani tí, ktorí hrajú o špicu tabuľky. Ale ak mám hrať z 34 kôl 32 pod imperatívom, že musím a bojujeme pritom len o záchranu, je to náročnejšie na psychiku."
Čomu vďačíte najviac za góly?
"Musím spomenúť, ako už viackrát predtým, spoluhráčov. Bez nich by som nič nedokázal. Vďaka patrí celému mužstvu, realizačnému tímu a vedeniu klubu. V Žiline som dal dvadsaťjeden gólov, v bundeslige, kde je veľa špičkových futbalistov z celej Európy i sveta, až dvadsaťštyri. Neviem, možno mám to povestné futbalové šťastie byť v správnej chvíli na správnom mieste."
Potešil vás niektorý z nich špeciálne?
"Z každého som mal radosť, aj keď sme nakoniec trebárs prehrali alebo remizovali. Nie som špecialista na priame kopy preto, ak z nich skórujem, je to o niečo cennejšie. Ale aj dorážka do prázdnej bránky sa ráta."
Rátate s tým, že odteraz bude každý očakávať od vás len a len góly?
"Samozrejme. Rád by som v tom pokračoval. Ak to nepôjde, budem na sebe stále pracovať. Keď sa človek snaží a verí v úspech, raz sa mu to splní."
Nastúpili ste vo všetkých tridsiatich štyroch zápasoch. V tejto sezóne vás zdravie nezradilo.
"Takto pred rokom som mal zranené koleno, teraz je na tom rovnako Vittek. Verím, že sa rýchlo vráti a bude ešte v lepšej forme ako predtým. Zo srdca mu želám, aby aj on dosiahol niečo podobné. Musím sa poďakovať jemu i Slovákovi. Oni boli tí, čo mi najviac pomohli."
Viackrát ste povedali, že vám post stiahnutého útočníka za vysunutými hrotmi maximálne vyhovuje. Prečo najviac?
"Je tam viac voľnosti, manévrovacieho priestoru a keď sa odrážajú lopty, mám viac možností na zakončenie. Niekedy sa však ocitnem aj pred útočníkmi."
Máte 27 rokov. Hovorí sa, že to je ideálny futbalový vek. Súhlasíte?
"Je to vraj najlepší vek pre hráča. Sú však aj hráči 18- až 22-roční, ktorí sú už vyzretí. Cítim sa momentálne dobre."
Nemecké angažmán vám už teraz vyšlo nad očakávanie dobre. Kam budú smerovať vaše ďalšie kroky?
"Vždy som sníval o tom, aby som išiel niekam do zahraničia. Podarilo sa Nemecko. Neviem, možno sa splnia slová prezidenta klubu a zotrvám v Norimbergu."
Počas pozápasových osláv práve prezident Roth fanúšikom sľúbil, že s Vittekom v 1. FC zostanete. Akú vážnosť tomu pripisujete?
"Prezident sa vyjadruje už dlhšie na túto tému a hovorí, že ani jeden z nás neodíde. Uvidíme. Povedal, že chce za mňa desať miliónov eur. Ja mám zmluvu do leta 2008 a hlavu proti múru si stavať nemienim. Ak budem musieť ostať, tak sa tak stane. Keď príde lepšia ponuka, budeme sa o nej spoločne baviť. Prestupové obdobie je dlhé."
Už ste sa vyrovnali s tlakom nemeckých médií?
"Po príchode som povedal, že sa nebudem tlačiť do novín, štúdií a rozhovorov. Možno si nemeckí novinári myslia, že som arogantný. Nie som. Aj ja si chcem zachovať súkromie. Moju prácu sa snažím odviesť na ihrisku."
Vyčítajú vám prílišnú skromnosť. Zmení sa na nej niečo po tomto triumfe?
"Ja sa meniť nebudem. Som radšej skromnejší, ako by som mal vyskakovať a biť sa do pŕs, čo som dosiahol. V živote i vo futbale sú vrcholy i pády. Tak ako som možno dnes slávny, tak môžem byť o mesiac kdesi na zemi a trápiť sa. Človeku sa to raz všetko vráti. Takže sa budem snažiť napredovať radšej skromnosťou."
Zúročíte svoje úspechy aj v slovenskej reprezentácii, ktorá má dobre rozbehnutú kvalifikáciu o postup na nemecké majstrovstvá sveta?
"Vieme, o čo hráme, o čo nám ide. Máme to vo vlastných rukách. Už najbližšie musíme ukázať v Portugalsku, čo je v nás a zabojovať o miestenku na šampionát."
Na čo ste siahli v tejto sezóne, to vyšlo. Nedávno sa vám narodil syn Jakub, Norimberg je zachránený, máte korunu kráľa strelcov. Chýba vám niečo?
"Každý, kto má rodinné zázemie a pohodlie, je šťastný. Futbal ma živí. Radostné pocity si treba vychutnať, pretože netrvajú večne. To znamená uložiť trofej do vitríny a pomaly sa začať pripravovať na ďalšiu prácu."
Komu by ste túto trofej najradšej venovali?
"V prvom rade mojej rodine. Potom najbližším a tým, ktorí mi verili a pomáhali mi už od detstva."
Poradie Hráč Klub Spolu Doma Vonku 11m
1 Marek Mintal 1.FC Norimberg 24 12 12 3
2 Roy Makaay FC Bayern Mníchov 22 13 9 3
3 Dimitar Berbatov Bayer 04 Leverkusen 20 10 10 0
4 Marcelinho Hertha BSC Berlín 18 10 8 4
5 Andrej Voronin Bayer 04 Leverkusen 15 10 5 0
5 Delron Buckley DSC Arminia Bielefeld 15 8 7 0
5 Jan Koller Borussia Dortmund 15 8 7 0
5 Miroslav Klose Werder Bremen 15 6 9 0
9 Ailton FC Schalke 04 14 5 9 1
10 Kevin Kuranyi VfB Stuttgart 13 9 4 0
10 Michael Ballack FC Bayern Mníchov 13 7 6 1
FOTO
