Obedovala som lazane. Zeleninové. Na necestovinové jedlá som ani nepozrela. Deň bez cestovín považujem pomaly za zbytočný, som závislá! Nepomáha už ani pizzová, ani mäsová liečba...
Držím palce futbalu, vážne. AC Milano je môj favorit. A Ševčenko (nielen pre výkony) je môj "najsamobľúbenejší" futbalista na svete. Keď hrali v semifinále v Lige majstrov, bola som snáď nervóznejšia, ako keď hrali naši hokej...
Slnečné okuliare si z nosa neskladám ani v noci. A svet mi mierne potemnel...
A kričím. Aj sa niekedy seba samej zľaknem, ako zarevem. Kričím, keď rozprávam s kolegami, so šéfom, s predavačkou, kričím, keď telefonujem, stále kričím. A preto ma bolí hrdlo.
Okrem hlasiviek pri komunikácii využívam horné končatiny. Gestikulujem tak zúrivo, že po večeroch mávam na rukách svalovicu. Pri obede rozprávam s plnými ústami, more je už pre mňa samozrejmosťou, nadávam na Berlusconiho, keď sedím v aute, tak na každého vytrubujem a všade meškám.
Asi som v Taliansku pridlho.
mitalova.blog.sme.sk
Autor: LUCIA MITAĽOVÁ(Autorka študuje v Terste)
