Tony Blair a jeho syn. FOTO - REUTERS

Vládne štruktúry vymysleli súťaž, do ktorej pozvali tridsať špičkových grafikov. Nakoniec vybrali jedného, ktorý sa postaral o denné mapovanie predvolebnej (imidžovej) a volebnej (oficiálnej) kampane. Samozrejme - kresbami a maľbami. Spomedzi zvučných mien bol vybraný David Godbold, pedagóg na National College of Art and Design v Dubline. Niekoľko týždňov sledoval jednotlivých politických kandidátov, zbieral úryvky z ich každodenného politického života (rozumej sľuby širokej verejnosti) rozhovormi a štúdiom ich minulosti. Pointa celej súťaže bola v tom, že po ukončení kampane sa diela autora vystavili v parlamente a zostanú tam po celý čas vlády víťaznej strany.

Vedeli by ste si predstaviť aplikovanie anglickej súťaže na slovenské prostredie? Umelec by mapoval kampaň, sľuby, a volič by o štyri roky uzatvoril kruh porovnaním kresieb s realitou. Viaceré strany by sa potom už nemuseli pri analýzach činnosti vlády sťažovať na zo západu podporovaný think-thank. Záujemca o politickú minulosť by nemusel čerpať poznatky len z novín, kníh, internetu. Veď predsa nie je nad krásne jednoduché a prehľadné plnenie predvolebných sľubov čitateľné pre všetky vrstvy obyvateľstva. Trápi ma ale jedna vec: ktorý slovenský umelec by si na seba zobral bremeno, ktoré by sa mu mohlo vypomstiť o jedno volebné obdobie neskôr?

drahomirbaran.blog.sme.sk

Autor: DRAHOMÍR BARAN