Lístky obsahujú najmä vitamín C, a to až dvojnásobne viac než citrón. Väčšie množstvo petržlenovej vňate však môže za určitých podmienok vyvolať bolesti hlavy a malátnosť. Ľuďom so zápalom obličiek, ako aj gravidným ženám môže nadmerne prekrviť panvovú oblasť a zhoršiť zdravotný stav.

Šťava z petržlenovej vňate sa nemá piť samostatne ani vo väčšom množstve ako 30 až 60 gramov. Inak môže zapríčiniť nevoľnosť a nervové poruchy. Vždy sa má riediť s väčším dielom šťavy z inej zeleniny v pomere 1 : 4. V kombinácii s mrkvou, zelerom a endíviou pomáha pri zrakovej slabosti a očných zápaloch.

Petržlenovú vňať si môžeme pestovať celý rok v kvetináči na teplom mieste, napríklad na okne. Darí sa jej v ľahšej pôde. Ak hlavu koreňa odrežeme a uložíme na plochý tanierik, pričom občas prilejeme vodu, bude dlho vyháňať zelené lístky bohaté na vitamín C (v 100 gramoch asi 200 mg vitamínu C). Obsahujú i farbivá - karotenoidy, provitamín A, niektoré zložky vitamínu B a minerálne soli (magnézium a najmä železo).

Vňať povzbudzuje chuť do jedla, napomáha trávenie a má mierne močovopudné účinky. Rozmliaždenú môžeme použiť ako obklad na ranu po bodnutí hmyzom. Predovšetkým je však prvotriednou zeleninou na zdobenie jedál. Aby vydržala dlhšie čerstvá, odporúča sa ju dať v pohári s vodou do chladničky.

Na zimu sa vňať suší. Aby si zachovala peknú zelenú farbu, čerstvé lístočky pokrájame a v mikroténových vrecúškach dáme do mrazničky, alebo zamrazíme vo forme na ľadové kocky. Zmrazené kocky potom preložíme do mikroténových vrecúšok. Lístkami koreníme polievky, omáčky, mäsá, šaláty, zeleninu, zemiaky, vajcové a iné jedlá.

Doc. MUDr. JAROSLAV KRESÁNEK, PhD.