Janina dcéra odmalička sníva o profesii veterinárky. Pri výbere strednej školy si preto podala prihlášku na strednú veterinárnu školu a na gymnázium. Prijali ju na obe školy. Dcéra by išla radšej na veterinu, Jana ju však presviedča, aby uprednostnila gymnázium. Dcéra sa nechce nechať presvedčiť a hovorí, že jej bránia vo vysnívanom štúdiu.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Má Jana dcéru naďalej presviedčať o gymnáziu? Aké sú vaše skúsenosti pri rozhodovaní medzi gymnáziom a strednou odbornou školou? Myslíte si, že štrnásťročné dieťa je dostatočne zrelé, aby sa mohlo vo výbere budúcej profesie zodpovedne rozhodnúť?

Som matkou syna, ktorý maturuje na strednej veterinárnej škole, takže mám predstavu, čo toto štúdium obnáša. Myslím si, že prvoradý je skutočne vzťah dieťaťa k zvieratám, ale nie len k takým, ako sú mačky, morské prasiatka a podobne, pretože podstatou výučby sú hospodárske zvieratá.

Myslím si, že len vtedy, ak je dieťa v priamejšom kontakte s takýmito zvieratami, pochopí, čo veterina skutočne obnáša.

Neviem, z akého prostredia Janina dcéra pochádza (mesto, dedina, či chovajú nejaké hospodárske zvieratá), preto je dosť ťažko poradiť. Ale ak si myslí, že by jej nevadilo napríklad keby musela pomôcť krave pri telení či ošípanej pri prasení, môže o tom uvažovať.

Skutočne je najvhodnejšie, ak dieťa, ktoré ide na veterinu, má o tom konkrétnu predstavu, lebo ak nikdy nebolo v maštali, je to dosť od veci. Práca veterinára, ktorý pracuje v teréne, je pekná, ale náročná a nepozná ani nedele, ani sviatky.

Je však potom na škodu veci, že práve veľa dievčat (myslím si, že nevedeli, do čoho idú), ktoré skončili strednú veterinárnu školu, odchádzajú na vysoké školy úplne iného zamerania.

Ešte by som reagovala na otázku, či je 14-ročné dieťa dosť zrelé na to, aby sa zodpovedne mohlo rozhodnúť pre výber svojej budúcej profesie - myslím si, že celkom nie je (mali sme v tomto veku už tri deti). Rodičia by však pri výbere mali brať do úvahy to, čo dieťa skutočne baví a na čo má predpoklady, a nielen to, čo by chceli oni. Je to skutočne veľké plus pre rodičov, keď ich dieťa v 14 rokoch vie, čo chce. Nám sa to potvrdilo práve u syna, ktorý teraz maturuje na strednej veterinárnej škole.

r r r

Nech si vyberie sama, chybu neurobí. Ak bude naozaj chcieť a je šikovná, tak po škole urobí prijímačky na akúkoľvek vysokú školu. Ak vyštuduje gymnázium a nebude chcieť pokračovať v štúdiu, tak je polotovarom bez perspektívy, ničím viac. Ako vyštudovaná veterinárka si však môže otvoriť prax, alebo študovať čokoľvek iné. Ja mám odevnú priemyslovku a teraz som na politológii a neľutujem, že som nemusel na gymnáziu tlačiť do seba hromadu teoretických nezmyslov. Prakticky orientované štúdium mi dalo oveľa viac ako štúdium definícií a poučiek nepoužiteľných v praktickom živote.

r r r

Odborná škola? Nikdy viac. Taký problém som mal aj ja. Bavila ma fyzika a elektronika. Dostal by som sa bez problémov aj na gymnázium, aj na priemyslovku. Vybral som si priemyslovku - hlavne pod vplyvom okolia. Dnes by som si asi vybral gymnázium, pretože to, čo ma zaujímalo z elektroniky, som si aj tak naštudoval sám, a pretože gymnázium vyrába "polotovary" použiteľné pre akúkoľvek vysokú školu. Ak chce ísť Janina dcéra študovať na vysokú školu, nech ide určite na gymnázium. Nech sa nenechá zlákať odbornými predmetmi na odbornej škole, pretože zaujímavých predmetov je tam asi jedno percento, aj to nejdú príliš do hĺbky. Keby sa dal vrátiť čas späť, tak by som o priemyslovke ani neuvažoval.

r r r

Na gymnáziu možno príde aj na iné myšlienky, lebo byť veterinárom je pekné (aj môj ocko je veterinár), ale mať vlastnú prax je vec druhá, treba mať napríklad vstupný kapitál. Predsa len dnes už nie sú časy existencie JRD, kde bolo veterinárov dosť treba.

r r r

Mali sme s dcérou podobný problém - gymnázium alebo obchodná akadémia so zameraním na zahraničný obchod. Po podobných argumentáciách, aké odzneli v tejto diskusii, sa rozhodla pre gymnázium. Teraz je v druhom ročníku. Po skončení prvého ročníka prišla za mnou sama, že je spokojná a ďakuje, že som ju na gymnázium nahovorila. Neviem, čo prinesie budúcnosť, ale momentálne je to v poriadku. V štrnástich sa dieťa nevie samo zorientovať, ak nemá vyhranené záujmy, nevie ani ono, ani rodičia, čo ďalej. Takto má štyri roky na to, aby sa zorientovala a mala aký-taký prehľad.

r r r

Odmalička som sa zaujímal o elektroniku, a tak som si podal prihlášku na strednú odbornú školu elektrotechnickú. Mama aj brat ma nahovárali na gymnázium, ale ja som sa obával, že po skončení gymnázia ma nezoberú na vysokú školu a že z gymnázia nebudem mať nič. Mať strednú odbornú školu je podľa mňa viac ako gymnázium, lebo človek už niečo vie. Keď to dievča zaujíma veterina a je to jej vysnívané povolanie, nech ide radšej na odbornú školu, kde ju na povolanie už pripravia.

r r r

Toto bude večné rozhodovanie mladých ľudí - gymnázium vs. odborná škola. Ja si myslím, že máme zlý školský systém. Lepšie by bolo, keby bol jeden druh strednej školy - niečo ako gymnázium, ale so silnou voliteľnosťou predmetov. Som však za vlastné rozhodnutie, dôležité je, čo chce dieťa. Štrnásťročná nie je až také decko. A musí sa vedieť rozhodovať sama a niesť následky svojho rozhodnutia. Ja som bola dotlačená na obchodnú akadémiu a aj keď to asi nebola zlá voľba, mame to vyčítam. Na vysokej škole som bola preto v nevýhode oproti gymnazistom. Na druhej strane, ak je človek šikovný, ľahko sa preorientuje. Spolužiak z obchodnej akadémie vyštudoval archeológiu, ja som zakotvila v informatike. Takže, je to jedno. Dôležité je vlastné rozhodnutie.

r r r

Dajte ju na gymnázium po dobrom alebo po zlom a dúfajte, že ju ten veterinárny ošiaľ počas štyroch rokov prejde. Ak nie a prijmú ju na vysokú školu veterinárnu, bude z nej o ďalších päť rokov veterinárna lekárka chodiaca v gumákoch medzi teplými výkalmi a počúvajúca oplzlé vtipy zootechnikov.