FOTO
Cudzinec, ktorý nám je blízky
Keď sa v šesťdesiatych rokoch začali u nás otvárať okná do sveta, lační intelektuáli (a kto nebol v tých časoch intelektuálom!) sa vrhali na prísun literatúry či filozofie zo všetkých svetových strán. Medzi zvučnými menami rezonovalo aj meno Alberta Camusa. Na existencializmus, ktorý sa stal u niektorých snobskou záležitosťou a u niektorých úprimným životným pocitom, nás pripravil už Sartre.
Camus však vniesol do tejto metódy vášnivosť, zaujatie, sugestívnosť. Razom sa stal jedným z najpopulárnejších prozaikov i filozofov, na jeho diele vyrástli mnohé slovenské "existencialistické" knihy (napríklad Johanidesovo Súkromie). A ako ukazuje dnešná situácia, Camus sa znova stáva vyhľadávaným čítaním mladých ľudí.
Narodil sa 7. novembra 1913 v alžírskom Mondovi, zomrel po novom roku 1960 ako uznávaný autor, svojho času najmladší nositeľ Nobelovej ceny (získal ju ako 44-ročný). V jeho pohľade na svet sa mieša európska kultivovanosť a arabská emocionalita (podporená ešte faktom, že jeho polohluchá matka bola Španielka). Jedna jeho esej sa volá Človek revoltujúci a revolta sa stala Camusovým svetonázorom. Doviedla ho najprv do radov komunistickej strany, neskôr medzi jej radikálnych kritikov.
Aj od existencializmu sa dištancoval a so Sartrom sa rozišiel veľmi búrlivo. Celý život sa angažoval, nielen ako umelec a mysliteľ, ale aj ako novinár, a pritom je jeho dielo preniknuté pocitom beznádeje a absurdnosti. Camus "vynašiel" absurditu paralelne s Beckettom a Ionescom, týmito veľkými inscenátormi absurdnosti. Práve Ionesco si po Camusovej smrti napísal do svojho denníka: "Jeho smrť vo mne zanechala obrovské prázdno. Bol výsostne prirodzene zasadený do pravdy. Nedal sa nikdy strhnúť nijakým prúdom, nerobil kotrmelce a piruety."
Jeho prvý román, ktorý vyšiel u Gastona Gallimarda 15. júna 1942, mal prostý názov: L'Étranger. Teda Cudzinec. Tým cudzincom je rozprávač vlastného príbehu Meursault, ktorý na začiatku bez akýchkoľvek emócií pochováva svoju matku. Následne sa vyspí s pisárkou Máriou a stáva sa komplicom pasáka. Tieto tri náhodné pramienky činov vyústia do dramatického aktu: Meursault na pláži zabije Araba. Neosobne, ľahostajne, bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu. Čitateľ takmer uverí tvrdeniu, že to nezabíjal on, ale páľava a slnko. Táto krátka pasáž je jednou z najsilnejších.
Camus formuluje podobný pocit, ako pred stáročiami vyslovili tragédi antickej drámy. Že totiž pred vlastným osudom nemožno utiecť. Ale hlavná postava prijíma aj dôsledky za svoj čin. Zdanlivo pasívne sleduje ceremoniály okolo svojho odsúdenia, pretože si je vedomá, že ten najvyšší trest za svoje (zlo)činy si každý človek aj tak udeľuje sám.
Dnes, keď sme už aj my svedkami podobných bezdôvodných vrážd, sa nám toto vyústenie nezdá až také absurdné ako v časoch vydania románu. Absurdita sveta sa medzitým stala normou. Ale existencia literatúry je práve popretím tejto bezcieľnej absurdity. Albert Camus nielen v tomto, ale vo všetkých ďalších svojich dielach (prozaických, divadelných, esejistických) revoltuje proti vyprázdnenosti života.
V tomto je jeho úsilie možno absurdné, ale nie nezmyselné.
DANIEL HEVIER
Čo je Svetová knižnica SME?
Svetová knižnica SME je jedinečnou kolekciou kníh, ktorú prináša svojim čitateľom náš denník. Je zostavená zo 40 vrcholných diel svetovej a slovenskej literatúry 20. storočia s cieľom vytvoriť zbierku čitateľsky zaujímavej a pútavej literatúry. Vynikajúce diela od svetoznámych autorov, ako sú Kurt Vonnegut, William Golding, Thomas Mann, Alberto Moravia a ďalších, sú ideálne pre chvíle oddychu a pohody. Cieľom edície je priniesť slovenskému čitateľovi hodnotnú literatúru v kvalitnom prevedení v tvrdej väzbe za cenu, ktorá by ju urobila dostupnou širokej verejnosti.
Jednotná cena 185 korún
Jednotlivé tituly Svetovej knižnice SME budú vychádzať každý týždeň. Každá kniha vyjde v prvý pracovný deň a bude v predaji po dobu jedného týždňa. Tituly edície sa budú predávať na všetkých miestach predaja denníka SME výhradne spolu s denníkom, pričom cena za knihu bude len 185 Sk.
Výhody pre predplatiteľov
Predplatitelia denníka SME budú mať príležitosť objednať si zbierku ako celok a získať tak jednotlivé tituly ešte výhodnejšie, čím zároveň získajú istotu, že ani jeden titul edície im neunikne. Svetovú knižnicu SME si môžu objednať len predplatitelia denníka SME.
Camus, Visconti, Mastroianni a Anna Karina
Existuje iba jeden pokus o filmovú verziu Cudzinca. Režisérom, ktorý sa v roku 1967 rozhodol zmerať sily s debutovým Camusovým románom, však nebol nikto iný ako slávny Talian Luchino Visconti (mimochodom, podpísaný aj pod ďalšou adaptáciou knihy zo Svetovej edície SME, Smrťou v Benátkach Thomasa Manna).
Visconti do hlavnej úlohy Arthura Meursaulta obsadil dobovú superstar Marcella Mastroianniho (na snímke vľavo, druhý obrázok je z nakrúcania filmu) a umožnil mu tak vytvoriť jednu z jeho nezabudnuteľných postáv. Hoci kniha pôvodne vznikla v štyridsiatych rokoch minulého storočia, svojím príbehom viac sadla do spoločenskej atmosféry, ktorá vládla vo Francúzsku o dve dekády neskôr.
Kritici na filme s pôvodným názvom Lo Straniero ocenili najmä bravúrne herecké výkony Mastroianniho a Anny Kariny ako jeho partnerky, menej sa im pozdávalo Viscontiho zvládnutie Camusovho literárneho štýlu. Snímka, ktorá vznikla v taliansko-francúzsko-alžírskej koprodukcii, bola v roku 1967 na filmovom festivale v Benátkach nominovaná na Zlatého leva a o rok neskôr sa v USA dostala medzi nominované diela na Zlatý glóbus.
Dnes sa sporadicky objavuje v ponuke filmových klubov a menších televíznych staníc. (her)
Citáty Alberta Camusa
"Istota, že sme inteligentnejší ako ostatní, je povážlivá už len preto, že ju s nami zdieľa toľko blbcov."
"Nikdy nebudete šťastní, ak budete hľadať, v čom šťastie spočíva, a nikdy nebudete žiť, ak budete pátrať po zmysle života."
"Môžem niečo neuznávať, ale nemusím to preto špiniť a nemôžem druhým brať právo v to veriť."
"Úspech dosiahnete ľahko, udržať si ho je však náročnejšie."
"Prvá vec, ktorú si spisovateľ musí osvojiť, je umenie predvádzať to, čo cíti on, na to, čo chce, aby cítili ostatní."
"Nič na svete nemá takú cenu, aby sme sa kvôli tomu mohli odvrátiť od toho, čo milujeme."
FOTO
"Cudzinca som čítal dosť dávno. Čítanie je súčasťou mojej práce, čítam viac divadelné texty ako prózu, ale aj na tú sa pozerám cez optiku divadla. Bez kníh si, pravdupovediac, neviem predstaviť môj život ani teraz, ani v budúcnosti," povedal o sebe dramaturg Peter Pavlac. Camusovho Cudzinca preložila Ľubica Jolly, jazyková úprava Vladimíra Šimová. FOTO SME - PAVOL MAJER
