Turnajový riaditeľ tenisového turnaja Australian Open Paul McNamee sa raz pozabudol a nebol neutrálny. Poskakoval od radosti, keď v 3. kole dvojhry Venus Williamsová na konci zachraňovala zápas s Danielou Hantuchovou a ostala v súťaži. McNamee už vtedy nemal okrem zranenej Davenportovej a oddychujúceho Raftera nikoho v singli z Austrálčanov, ani prvých päť nasadených mužov, ani Serenu Williamsovú a majstrovstvá prestali lákať.
V druhý deň 90. šampionátu, keď prvý a posledný raz nastúpil Hewitt, prišlo do areálu vyše 42-tisíc ľudí a padol absolútny historický rekord na denný program. Odvtedy krivka klesala a Venus s obviazaným kolenom pod Hantuchovej paľbou bola na najlepšej ceste za sestrou. Premenila však mečbal a prispela k tomu, že sa prvých sedem nasadených žien udržalo až do štvrťfinále.
McNamee nemal ľahký rok. Open stratili hlavného sponzora (Ford), nového (KIA) zohnali horko-ťažko za zložitých podmienok (vrátane televízneho dráždenia austrálskej verejnosti bradou Dokiča v reklame), pár mesiacov pred podujatím visela hrozba bezpečnosti po teroristickom útoku na USA a austrálsky dolár každý rok klesá. Milión sa zdá krásna suma, ale v prepočte na americké doláre je stále najnižšia zo všetkých grandslamových. V tejto situácii istotne aj McNameemu pracovali nervy a pozabudnutie v zápase Williamsová – Hantuchová mu odpustíme.
Vrásky mu pridávali aj ostré články v domácej tlači po austrálskej prehre. Pravda, neboli až také čierne ako v českých novinách, kde ešte pred Novákovým semifinále a Strýcovej juniorskom prvenstve sa neušla pochvala za silu českej tenisovej armády (14 mužov, 5 žien), lež naopak. Tenis, zlatý klenot českej športovej koruny, sa z niektorých médií dozvedel, že „z hlbokého hrobu českého tenisu nesmelo vykukuje Novák“ alebo, že „do Melbourne cestovalo dvanásť unavených tenisových výletníkov“. Austrálčania reagovali na výprask svojich tak, že celkový počet divákov za 14 dní na Open klesol o 25 000 a ešte výraznejšie skĺzla sledovanosť v televízii.
McNamee však vidí vo všetkom pozitívne východisko. Australian Open ako marketingový tovar nikdy nestál na Austrálčanoch. Už 26 rokov to domáci nevyhral a po odchode Dokičovej nemajú ženy ani šancu. Iba, že by sa Hewitt čoskoro oženil a adoptovali by Clijstersovú ako kedysi Mandlíkovú. Turnaj dosiahol zvýšenie záujmu v zahraničí. Talianky a Slovenky podali historické výkony, Henmanovo britské derby s Rusedskim bolo druhým najsledovanejším prenosom BBC po útoku na New York, švédska, nemecká, americká a belgická televízia tiež lámali rekordy.
Pozitívum v živote sa týka aj vôle. Kým Capriatiová si počas celého finále verila, že neprehrá a bojovala, Hingisová si neverila ani za stavu 5:1 v prvom sete, ani za stavu 4:0 v druhom a všetky mečbaly zahrala pasívne. Ako keby jej to nebolo súdené. Zápas nevynikal až takým divadlom ako na Roland Garros ‘99, kde nevedela dotiahnuť finále s Grafovou a potom sa s tým zmieriť. Capriatiová prezradila ešte jeden recept: „Aj keď sa to ťažko dalo v tej horúčave ukryť, nikdy nesmiete dať súperovi poznať, že ste na dne síl, lebo ho to ženie k skrytým rezervám.“
Niečo podobné platí aj o Safinovi, ktorý sa skvele nachystal na Samprasa, ale potom už bral veci na ľahšiu váhu, nesledoval večer semifinále Novák – Johansson, lebo bol „zaneprázdnený“, mal šťastie s dažďovou prestávkou s Haasom, no motivovaný Johansson ho už nachytal na hruškách. Safinovi sa vyšmyklo finále, lebo mysľou bol často pri iných veciach. Jeho „najpôvabnejšia lavička na svete“ s troma blondínkami je vo všetkých včerajších austrálskych novinách.
ANDREJ BUČKO, Melbourne
