V mimoriadne dobrej nálade preberala včera Martina Moravcová v hotelovej reštaurácii bratislavského Domu športu striebornú trofej pre najlepšiu plavkyňu uplynulého roka. O pohodu ju neobralo ani cestovanie, domov sa z finále Svetového pohára v Berlíne vrátila jeden a pol hodiny pred vyhlásením ankety, ktorej termín zástupcovia Slovenskej plaveckej federácie prispôsobili Martininmu programu.

Pri srdci ju stále hrial svetový rekord, ktorý v sobotu popoludní o stotinu sekundy zobrala na 100 m motýlik Američanke Jenny Thompsonovej. „Ona mi ho ukradla predtým na polohovke, teraz som jej to vrátila,“ smiala sa Martina. V rifliach, červenom tričku a s netradične zopnutými vlasmi ochotne podpisovala plagáty ostatným plavcom a funkcionárom i absolvovala spoločné fotenie.

Viac ako tučná odmena (50-tisíc USD) za celkové víťazstvo v SP ju hrial práve svetový rekord – tretí v jej bohatej kariére. Za cennejší ako dva predchádzajúce na polohovej stovke ho však nepovažuje. „To je ako keby ste sa pýtali rodičov, ktoré dieťa má radšej. Všetky tri si vážim rovnako. Dúfala som, že ho v Berlíne zaplávam a bolo pre mňa veľkým potešením, keď sa mi to podarilo. Trochu som v nedeľu tŕpla, či ma Ukrajinka Kločkovová alebo Švédka Igelströmová neoberú o celkovú prémiu, ale napokon sa už nezlepšili,“ priznala Martina. Peniaze ešte nedostala. „Keď prídu, musím ich najprv v Amerike zdaniť,“ dodala víťazka 24. pretekov SP.

Svetový rekord prišiel takmer po troch rokoch od toho predchádzajúceho. „Olympijský rok bol rozbombardovaný, musela som po Sydney stihnúť veľa aktivít, na také rýchle časy som preto nemala. Teraz som však mala čas na vyladenie. Prvé kolá SP som plávala ešte z tvrdej prípravy, a tak chvíľu trvalo, než som tréning zúročila. Som však rada, že tom mám za sebou. Bolo to únavné, ale stálo to za to. A spokojná som aj s minulým rokom, nemám si čo vyčítať,“ pokračovala 26-ročná Piešťanka.

Doma pobudne Moravcová len týždeň. „Čakajú ma sponzorské akcie a tri dni v Tatrách. A potom naspäť do Dallasu.“