Niektoré školy majú právnu subjektivitu už niekoľko rokov – preto, že o ňu samy požiadali, alebo preto, že bola vo všetkých školách okresu zavedená už dávnejšie. Ostatné čakajú teraz náročné zmeny: nielenže ich v najbližších mesiacoch čaká nápor práce s plánovaným prechodom na právnu subjektivitu, novinkou je pre ne aj fakt, že podľa Zákona o presune kompetencií sa stanú ich bezprostrednými „pánmi“ – zriaďovateľmi – obce. Mnohé školy sa týchto zmien obávajú.
Niektorí riaditelia si však myslia, že by sa týmto priblížením mohli vzťahy medzi školou a jej zriaďovateľom zlepšiť. „Predpokladáme, že obec bude mať k „svojim“ školám materskejší vzťah a že aj občania budú mať lepšie páky, ako presvedčiť miestne zastupiteľstvo, aby sa problémom škôl venovali,“ hovorí riaditeľka Základnej školy na Lazaretskej ulici v Bratislave Eva Šestáková. Keďže budú školy majetkom obcí, poslanci sa nebudú môcť vyhovárať, že to „páni na okrese rozhodli“ nepriaznivo. Obec bude nielen vlastníkom školy, ale aj jedálne a všetkého zariadenia, a jej povinnosťou bude zabezpečiť kompletnú prevádzku (teplo, vodu, opravy). Miestne úrady, ktoré nebudú venovať požiadavkám občanov dostatočnú pozornosť, budú mať v ďalšom volebnom období menšie šance na zvolenie. Ľudia z menších obcí by mohli mať navyše ku školám kladný vzťah aj preto, že okrem nich nemajú iný „kultúrny stánok“. Preto sa budú viac usilovať o to, aby škola slúžila nielen deťom, ale celej komunite.
Nové partnerstvo môže mať však aj niektoré negatíva. „Podľa zákona by mal štát školy oddlžiť ešte predtým, ako prejdú do vlastníctva obcí. Či sa to však podarí v plnej miere, to je otázka,“ hovorí Eva Šestáková. „Preto sa môže stať, že obec radšej takúto školu predá – najmä vtedy, ak sú jej budovy zachovalé a vhodné na podnikateľské zámery, alebo ak stoja na lukratívnom mieste.“ Vtedy sa často neposudzuje škola podľa toho, aký program deťom ponúka, ale iba podľa ekonomických kritérií.
„Dnes nestačí, aby bol riaditeľ dobrým pedagógom. Musí byť aj manažérom, poznať zákony, vyznať sa v ekonomike,“ pokračuje Eva Šestáková. „Časy, keď ste v škole o pol tretej takmer nikoho nenašli, sú už preč. Musíme nielen lepšie učiť, ale sa aj snažiť získať financie pomocou rôznych grantov a projektov.“ Svoje postavenie v konkurencii si totiž môže lepšie obhájiť taká škola, ktorá okrem kvalitnej výučby ponúkne svojej obci aj iný program – napríklad prijateľné ceny za prenájom telocvične či počítačovej učebne, jazykové, počítačové ekonomické kurzy pre ďalšie vzdelávanie občanov alebo zaujímavú kultúrnu činnosť.
Prinášať zaujímavé aktivity však nie je také jednoduché: škola si na ne musí najprv zarobiť, a to často vlastnými silami, lebo peňazí je v školstve notoricky málo. Donedávna boli zárobkové možnosti škôl veľmi obmedzené, to by sa malo zmeniť jednak prechodom na právnu subjektivitu, ale najmä pripravovaným školským zákonom. Ten by mal parlament schvaľovať pravdepodobne už v marci tohto roku.
MONA GÁLIKOVÁ
