Kultová osobnosť zjazdového lyžovania sedemdesiatych rokov, taliansky Tirolák Gustavo Thöni, sa zapísal do dejín tohto odvetvia nezmazateľne spôsobom jazdy i súťaženia. Vedel vždy zajazdiť tak, aby mu to stačilo na vytúžené poradie. Súperov tým doslova šokoval.

V roku 1971 zvádzal boj o prvý triumf vo Svetovom pohári s Henrim „Dudu“ Duvillardom a Patrickom Russelom, francúzskymi hviezdami, ktorí zbierali body z troch disciplín, kým Gustavo iba zo slalomov. V Heavenly Valley však v závere SP vyhral slalom i obrák a získal prvý krištáľový glóbus.

Toľko, koľko treba

O rok na ZOH v Sappore bral zlato v obr. slalome i kombinácii, len v slalome zaskočil celý svet i jeho neznámy Španiel Francisco Fernandez Ochoa, Talianovi zostalo striebro. Vo Svetovom pohári odrazil útok štyroch súperov a vo francúzskom Pra Loup po druhý raz dvíhal nad hlavu glóbus, bol druhý v slalome a tretí v obr. slalome, ale prvý celkove.

Vo finále SP o rok opäť v Heavenly Valley potreboval zdolať všestranného Rakúšana Davida Zwillinga. V cieli bol o 1,36 s rýchlejší. Bolo to jeho tretie prvenstvo.

V roku 1974 boli MS v St. Moritzi a bral zlato v oboch slalomoch. V obráku mal v prvej runde najlepší čas a v druhej zašiel tretí, taký, že mu stačil na titul. V slalome sa mu úvod nevydaril, mal až ôsmy čas. V 2. kole nevídanou jazdou, ktorá sa ukazuje ako skvost v tomto športe na videu, deklasoval všetkých súperov a z 8. miesta skočil na prvé!? Neuveriteľným spôsobom prechádzal najťažšie pasáže, kde ostatní hranili, on pridával. „Mal som pocit, že lyže ma samy vedú, musel som to teda využiť,“ povedal o.i. autorovi tohto materiálu, vtedy z denníka Smena, inak málo zhovorčivý fenomén.

Tri stotiny sekundy

Vrchol svojich kúskov si naplánoval v sezóne 1974/75. Cítil, že už nemôže zdolávať Stenmarka, Hinterseera, Grossa len v slalomoch, siahol teda po druhej zbrani – zjazde. Nazvali ho kaskadérom, adeptom smrti, ak sa spustí na Hahnenkamm. Subtílny Gustavo sa nezľakol a do cieľa pod Streifom vletel iba so stratou troch stotín (!) sekundy za slávnym zjazdárom Franzom Klammerom. Je to najmenší rozdiel v histórii. Priblížil sa bodovo k Stenmarkovi, o víťazovi SP rozhodoval paralelný slalom vo Val Gardene medzi dvoma esami. Gustavo mal pevné nervy a vychádzajúcu hviezdu zdolal. Získal po štvrtý raz a naposledy SP. Na ZOH 1976 získal zlato v kombinácii a bol druhý v slalome. O dva roky neskôr v Ga-Pa 1978 skončil s aktívnou činnosťou. Bola bohatá. Za osem rokov vyhral 24-krát, získal 22 druhých a 18 tretích miest.

Kráľ istoty v oblúku sa narodil v Trafoi na talianskej strane južného Tirolska, v dedinke pod 4000 m Gletscherom. Lyžovanie malo rodinné tradície. Prvým lyžiarom podľa dedinskej kroniky bol jeden z Thöniho predkov, Rakúšan, ktorý si lyže priviezol z vojny. Prvé lyže, na ktoré sa Gustavo postavil, vyrobil jeho starý otec. Jedna z nich stojí vedľa Thöniho trofejí v jeho hoteli.

Modeloval Tombu

Po prvých úspechoch ho prirovnávali k slávnemu Jeanovi Claudovi Killymu. Syn hoteliéra z Trafoi napredoval pod vedením francúzskeho trénera Jeana Vuarneta. Po roku tréningu išiel s nádejami na MS vo Val Gardene. Talianski tifosi čakali zlato, ale mladý Gustavo bol v 4. v slalome a v obr. slalome skončil po 50 metroch s nosom v snehu.

Názory na neho sa menili. Vuarnet: „Killy jazdil tvrdo, Gustavo to vie uvoľnene. Nedá sa k nikomu prirovnať. On je sám sebou. Je osobitý, nenapodobiteľný.“

Vuarnet to nemal s týmto talentom od Boha ľahké. Gustavo rád lyžoval, ale nerád trénoval. „Keď som ho videl preháňať sa po svahoch v Trafoi, tušil som, že jazdí budúci šampión. Mal to asi vo vienku. Bol nezdolateľný. Jediným problémom bolo, že vášnivo rád jazdil, ale nemal chuť trénovať. Celé trénerské umenie som vložil do toho, aby som ho presvedčil trénovať.“ Stalo sa.

Po skončení kariéry vstúpil do hoteliérskej rodinnej stopy. Potom ho odvolali trénovať a v rokoch 1989-1996 pripravoval na veľkú kariéru nasledovníka – búrliváka „La Bombu“ – Alberta Tombu. Thöni ho presviedčal o tom, o čom kedysi jeho Vuarnet – aby drel v príprave.

Potom sa usadil. Dnes žije v stredisku Via Passo Stelvio v prekrásnom rodinnom hotelíku Bella Vista – Pekná vyhliadka, sám medzi ženami. Obnažil rakúske korene, už nie je Gustavo, ale Gustav Thöni. S manželkou Ingrid, dcérami 22-ročnou Petrou, 20-ročnou Sussi, študentkou a 14-ročnou Anne sa venujú návštevníkom. Aj vás k sebe pozýva týmto originálnym autogramom z jeho internetovej stránky.