Ak si kúpite afganský koberec, je veľmi pravdepodobné, že pochádza z Pakistanu. Známe afganské vlnené šály sú najčastejšie tiež vyrobené na druhej strane hraníc. Rovnako ako krásne cínové taniere, vyrezávané drevené misy a keramické dlaždice, vypaľované v peci.

„Na afganských trhoch už neostalo nič z jeho tradičného remeselníckeho sektoru,“ hovorí Mohammad Nazri Fatullah, predseda Afganského obchodného združenia. Združenie odráža stav hospodárstva - existuje len na papieri. Za vyše päť rokov ani jediný člen nezaplatil členské príspevky. „Pevne dúfame, že môžeme začať s čistým stolom. Pevne dúfame, že sa nám podarí znovu rozbehnúť priemysel a obnoviť obchod.“

Afganistan, kedysi zastávka na starovekej Hodvábnej ceste, je už stáročia obchodným centrom pri preprave tovarov medzi Strednou Áziou a Ďalekým východom. Desaťročia vojny však zmenili továrne na ruiny, remeslá sa preniesli do Pakistanu spolu s miliónmi utečencov, ktorí utiekli a dokonca aj obrábacie stroje ľudia rozoberajú a znovu montujú v susednom Pakistane.

Väčšina preslávených kobercov a malých koberčekov sa vyrába v desiatkach utečeneckých táborov okolo Péšaváru v severozápadnom Pakistane. Vlna je z Afganistanu, vzory sú tiež afganské a tkáčske stavy spolu s tkáčmi takisto. Len samotné koberce, neraz s nápisom Made in Afghanistan, pochádzajú z Pakistanu. „Je to národná tragédia, katastrofa,“ hovorí Fahmat Rahimi, obchodník s kobercami v Kábule. „Aké je to len absurdné, že ja musím dovážať afganské koberce z Pakistanu. A oni si účtujú také sumy!“

Najväčší afganský vývoz predstavujú poľnohospodárske výrobky - hrozno, granátové jablká a mandle - do susedného Iránu a Pakistanu. Neoficiálny tranzit luxusnej elektroniky má zrejme omnoho vyšší obrat. Pakistan umožňuje afganským obchodníkom dovážať zahraničné televízory, hudobné aparatúry a ďalšie spotrebné tovary v hodnote niekoľkých miliárd dolárov bez cla. Skutočnosť je taká, že dovoliť si ich môže len málokto a nakoniec ich prepašujú späť do Pakistanu.

„Táto oblasť patrí k tým, kam som odporúčal obrátiť pozornosť, aby sme získali nejaké príjmy,“ hovorí Abdul Kadír Fitrat, nový guvernér centrálnej banky. „Musíme preskúmať každú možnosť, ako zaobstarať kapitál. Nemôžeme sa naveky spoliehať na zahraničnú pomoc.“ Obchodníci podľa vlastných slov dúfajú, že vláda bude stimulovať bohatých afganských emigrantov k návratu a k tomu, aby pomohli obnoviť krajinu.

Hoci vláda ešte nekonkretizovala špecifiká plánov na podporu obchodu a miestnych trhov, obchodníci sa nazdávajú, že nová vláda sa nepokúsi zarobiť na kapitáli, ktorý prichádza do Afganistanu. „Vláda bude niekoľko rokov veľmi veľkorysá pri daňových balíčkoch, aby povzbudila kapitálové investície,“ mieni predseda Afganského obchodného združenia Fatullah. „Uvedomujem si, že prvou prioritou je získať peniaze, ale ak neposkytnú veľkorysé podmienky, prečo by niekto riskoval investície v Afganistane?“

Guvernér Fitrat už debatoval s úradníkmi ministerstva financií a nadobudol dojem, že vláda sa snaží o neintervenčný prístup - okrem povzbudzovania ekonomického rastu. „Veríme v laissez-faire,“ vysvetlil. „Chceme nechať trhy, aby fungovali samy.“ (reuters)