Pre väčšinu obyvateľov Ponickej Huty, obce v banskobystrickom okrese, bola uplynulá trojkráľová sobota skutočným sviatkom. Tradície spojené s týmto významným kresťanským sviatkom, uzatvárajúcim vianočné obdobie, sa tu zachovávajú celé roky. A tak aj tento rok, hneď po sviatočnej rannej omši, sa dvere domov pootvárali Božiemu slovu, požehnaniu, modlitbám. V Ponickej Hute nechodili traja králi, ale štyria malí koledníci, miništranti a bratia Gabriel a Tomáš z ponickej rehoľnej spoločnosti. Roznášali do príbytkov pokoj, čítali z Písma svätého, prosili za blízkych, spievali koledy, vysvätili ich svätenou vodou a kadidlom, posedeli si s domácimi pri priateľskom rozhovore, teplom čaji, koláčikoch. Symbolom Troch kráľov označili každý dom, ktorý navštívili. Bude jeho obyvateľov chrániť pred zlom a hriechom. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Šišky s lekvárom zapíjané vareným vínom či medovinou sú u nás stále najcharakteristickejšími pochúťkami fašiangov, ktoré začali sviatkom Troch kráľov.

Oddávna je čas medzi zimným a jarným slnovratom, i keď ovplyvňovaný termínom začiatku pôstov – 40 dní pred Veľkou nocou, bujarým obdobím plesov, zábav, veselíc, maškarád, ale i svadieb a v minulosti i volieb nových cechmajstrov, prijímania učňov za tovarišov a na vidieku volieb mládeneckých richtárov. Nielen na Slovensku– aj inde vo svete nadväzujú ľudia na slávnosti, ktoré boli známe už v antike a majú súvis s niekdajšími sviatkami, známymi ako luperkálie, mamurálie, dionýzie, bakchanálie a ďalšie. Mamurálie, ktoré kedysi pripadali na polovicu marca, bývali zasvätené bohu Marsovi, luperkálie, slávené 15. februára velebili Luperka – boha roľníctva, lovu a chovateľov stád a pastieri ich oslavovali pred prvým jarným vyhnaním dobytka na pasienky. Počas týchto interesantných slávností napr. pastieri museli obetovať capa a kňazi bili ženy, aby bola zachovaná plodnosť.

Veľmi sa tieto slávnosti modifikovali i u nás do podoby maškarných plesov, obchôdzok a sprievodov, keď v niektorých regiónoch Slovenska dodnes poznajú napr. chodenie s turoňom, medveďom či dokonca smrtkou. Dnešné plesy zase nadväzujú na dávne sedliacke plesy a cechové slávnosti, pričom medzi najchýrnejšie patrili fašiangové zábavy mäsiarov, kožušníkov, garbiarov, debnárov a ďalších.

V tomto roku je fašiangové obdobie svojou dĺžkou k milovníkom zimných zábav žičlivé – skončí sa totiž až koncom februára.

EVA BOMBOVÁ