Poslední z privatizérov, ktorí svoje podniky ovládajú ešte aj dnes. Zľava: Michal Ľach (Chemosvit), Štefan Rosina (Matador) a Ivan Šesták (Doprastav). Ľach a Šesták sa o vplyv v podniku delia aj s inými vysokými manažérmi, pričom akciami disponujú aj zamestnanci a bývalí zamestnanci. FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Rok a pol pred plánovaným ukončením činnosti vedie Fond národného majetku stále viac ako dve stovky súdnych sporov. Väčšina privatizérov však už podniky predala, alebo vytunelovala. "V drvivej väčšine prípadov sa už nesúdime o vrátenie akcií, ale domáhame sa pohľadávok," tvrdí hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová.
Poslednou veľkou privatizačnou kauzou, v ktorej FNM žiada vrátiť sprivatizovanú firmu, sú Kúpele Sliač a Kováčová. V roku 1995 ich sprivatizovala firma Corvas poslanca za HZDS Viliama Soboňu. FNM pre neplnenie podmienok od zmluvy po výmene vlády odstúpil a kúpele násilím obsadila nová SBS. Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil, že staronovým majiteľom kúpeľov sa stal FNM, no firma Corvas sa proti rozsudku odvolala. "Medzitým bol však Corvas vymazaný z obchodného registra, čiže tento spor by sa mal čo nevidieť skončiť v náš prospech," dodala Lesajová.
V ostatných medializovaných súdnych sporoch, ktoré sú stále živé, ide štátu už len o vymoženie pohľadávok. Je to príklad Štúdia Koliba (165 mil. Sk), AB Kozmetiky (115 mil. Sk), či Nováckych chemických závodov, ktoré sprivatizovali firmu Solivary Prešov, no nezaplatili za ňu. (tv)
BRATISLAVA - Príslušníci slovenskej kapitálotvornej vrstvy už nemajú takmer žiadne fabriky. V uplynulých rokoch ich podniky buď skrachovali, alebo majitelia neodolali lukratívnej ponuke nadnárodných korporácií a svoje akcie predali. Z najväčších sprivatizovaných firiem pôvodní nadubúdatelia kontrolujú len tri spoločnosti.
Pred týždňom manažéri Topvaru, posledného veľkého pivovaru bez zahraničného kapitálu, dospeli k dohode s mamuťou pivovarníckou skupinou SABMiller. Manažéri slovenského pivovaru boli zároveň jeho majiteľmi. Podobná situácia nastala na sklonku minulého roka v Dusle Šaľa, ktorého materskú firmu spod kontroly manažmentu vykúpila česká chemická skupina Agrofert.
V oboch prípadoch bývalí majitelia na predaji sprivatizovaných firiem zarobili. V Topoľčanoch sa kúpna suma vyšplhala k 500 miliónom a v Šali k dvom miliardám korún. Pri kúpe podnikov pritom ich nadobúdatelia zaplatili nepomerne menej, pričom splátky kryli z dividend, ktoré si nechali v sprivatizovanom podniku vyplácať.
Na Slovensku dnes zostávajú už len štyri veľké podniky v rukách ich pôvodných privatizérov. Chemosvit stále ovládajú manažéri zoskupení okolo riaditeľa Michala Ľacha, výrobu pneumatík v Matadore kontrolujú finančníci na čele s privatizérom Štefanom Rosinom a obriu stavebnú spoločnosť Doprastav vedú riaditelia združení v manažérskej firme Doas reprezentovanej Ivanom Šestákom.
Hoci majitelia týchto firiem za ne zo svojich peňazí takmer nič nezaplatili, podniky vedú bez známok tunelovania. Bohaté zahraničné korporácie o tom vedia a zaujímajú sa o ne. "Vystriedali sa u nás azda všetci veľkí hráči. Akcionári a vedenie Matadoru sa však vydali radšej cestou zakladania spoločných podnikov. Napríklad výrobu pneumatík na nákladné autá si dnes delíme s Continentalom, pričom produkty si delíme a predávame ich pod vlastnými značkami," tvrdí hovorca Matadoru Dušan Koblíšek. "Vlastník nemá záujem predávať Matador, ale žiadne rokovania neodmietne," dodal.
Zahraničnému kapitálu zostal zatvorený aj Chemostvit. "Holding naďalej vlastnia manažéri, zamestnanci a bývalí zamestnanci," potvrdil podpredseda predstavenstva Chemosvitu Vladimír Balog. "Zahraničným strategickým partnerom však umožňujeme podiely v dcérskych firmách na Slovensku aj v zahraničí. Žiadny z našich spoločníkov nemá viac ako 50 percent akcií v dcérskych firmách holdingu," dodal Balog.
Skupina Chemosvit ako celok nie je podľa pre strategických investorov vzhľadom na rozmanitosť výroby taká lákavá. "Celý holding by bol skôr zaujímavý pre finančného investora. Momentálne nerokujeme s nikým," myslí si Balog.
Vlnu predaja sprivatizovaného majetku odštartovali pred ôsmimi rokmi firmy HC&CS a KK Profin, ktoré ako prvé predali spolu vyše 80 percent akcií Juhoslovenských celulózok a papierní v Štúrove. Hoci štátu za jednu akciu zaplatili v roku 1995 sto korún, švédsky investor AssiDmän (dnes Kappa) zaplatil o dva roky neskôr za každú akciu o 800 korún viac.
Privatizéri, ktorí podniky predali, zarobili. Na transakciách prerobil štát. Fond národného majetku po nástupe prvej Dzurindovej vlády vyčíslil, že v rokoch 1995 až 1998 predal majetok v účtovnej hodnote takmer 110 miliárd korún, pričom zaň reálne zinkasoval necelých dvanásť miliárd. Odvtedy však FNM od niekoľkých zmlúv odstúpil a podniky sprivatizoval znova. Výnosy pri opätovnom predaji tohto majetku sa pohybovali rádovo v miliardách korún, či už za Naftu Gbely, alebo za Slovenské liečebné kúpele Piešťany.
Najznámejšie predaje fabrík kapitálotvornou vrstvou
podnik predávajúci investor rok predaja predajná cena
JCP Štúrovo HC&CS a KK Profin AssiDomän rok 1997 940 mil. Sk
Slovnaft Slovintegra a Slovbena MOL Group rok 2000 112 mil. USD +akcie MOL-u
SCP Ružomberok Eco-Invest Neusiedler rok 2000 80 mil. USD (predaj 50 % akcií)
Skloplast manažment Johns Manwille rok 2001 150 mil. USD
Slovakofarma SL Pharma Warburg Pincus rok 2003 neznámy údaj
Duslo (Prezam) manažment a zamestnanci Agrofert rok 2005 2 mld Sk
Pivovar Topvar manažment SABMiller rok 2005 456 mil. Sk
