Smútok Pavla Demitru (vľavo) a Mariána Hossu po štvrťfinálovej prehre s Kanadou 4:5. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
nále s Kanadou znamená síce ústup z výslnia, najmä ak objektívne neobídeme prepadák na vlaňajšom septembrovom Svetovom pohári, ale naši nič strašné a zahanbujúce nespáchali.
Vo vyraďovacom štvrťfinálovom kole postúpili dva tímy po jednogólových víťazstvách, dva po samostatných nájazdoch. Ten druhý prípad je vlastne lotéria. Život (hokejový) je len náhoda čiastočne platilo, hoci nás sa to až tak netýkalo.
Prvé emotívne reakcie Slovákov po prehre s Kanadou 4:5 naznačujúce nešťastnú prehru boli pochopiteľné, hoci neopodstatnené. Nepostúpili sme zaslúžene, na cestu ďalej sme potrebovali skutočne veľkú dávku priaznivých náhod. Ak by zápas skončil opačne, o nešťastí by celkom oprávnene mohli hovoriť zámorskí hráči. Všetka česť našim aj pri prehre, s Kanadou sme zohrali krásny zápas.
Pokúšanie šťastia, risk na náhodu, smelé kúsky, pri ktorých musí všetko vyjsť, patria do pracovnej výbavy každého skvelého hokejistu, rovnako z nej nemožno vylúčiť Lašákove, Výborného, Chárove kiksy zo zápasu s javorovými listami.
Vráťme sa o tri roky späť. Šport vylučuje dva identické zápasy, dokonca aj dve úplne rovnaké akcie. Možno však hľadať paralely. V roku 2002 sme tiež postupovali do štvrťfinále z tretieho miesta. Taktiež sme z Göteborgu museli za súperom cestovať stovky kilometrov, a tiež to bola Kanada.
Slováci prehrávali na konci druhej tretiny 0:2, keď Peter Bondra sekundu pred koncom tretiny znížil. Pri sekunde stačí, aby raz nadskočil puk a gól nie je.
Zápas sme obrátili. Dnes zatracovaný Lašák v semifinále proti Švédom chytil do lapačky strelu z pol metra, ani nevedel ako. V televízii zákrok nevysvetlil slovami, s úsmevom naznačil náhodný pohyb rukou hore.
Pri trestných streľaniach trafili Pálffy a Lintner na milimetre presne pod hornú žrď. Vyradil sme aj Švédov.
Vo finále proti Rusom sa zlatá strela Petra Bondru na víťazných 4:3 proti Rusom obtrela o žrď Sokolovovej bránky - skončila v sieti.
Vyšlo nám všetko, vtedajší tréner Filc dôrazne pripomenul: Sme majstri sveta, nie sme najlepší na svete. Na MS 2002 totiž nehrali profíci z NHL, ktorí ešte účinkovali v závere Stanley Cupu.
Tentoraz nastúpili tímy viac-menej v najsilnejších zostavách. Nám všetko nevyšlo, ale zostali sme neodškriepiteľne medzi absolútnou elitou. A to je veľmi veľa.
Treba si uvedomiť, že v stretnutí s Kanadou nenastupovali proti sebe iba elitné zostavy hokejistov z najprestížnejšej ligy sveta, ale prenesene aj krajina so 600 000 registrovanými hokejistami a 2501 krytými ľadovými štadiónmi (Kanada) popri štáte s 13 000 hráčmi a 42 zastrešenými ľadovými plochami (Slovensko).
PETER FUKATSCH