Marcela Remiášová v akcii. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP |
Do semifinále sa v súbornom cvičení kata, ktorému sa venuje od dvanástich rokov, prebojovala hladko. No potom ju z boja o zlato vyradila domáca Španielka Cogolludová 1:4 a bronz jej vyfúkla Francúzka Builová. Remiášová prehrala 2:3, čo je v kata najtesnejší pomer. O výsledku rozhoduje pomocou zástaviek päť rozhodcov.
Marcele k štvrtej európskej medaile chýbala jediná zastávka. Z Helsínk 1995 i Paríža 1996 má zlato, z Brém 2003 bronz. "Bola som si istá víťazstvom, ale rozhodcovia uprednostnili Francúzku. Kata je, žiaľ, stále subjektívny šport a politiká hrá veľkú úlohu. Francúzka i Španielka mali silnejší lobing. Veľmi, veľmi som sklamaná, myslela som si, že som ich o svojom umení viac presvedčila," smútila 30-ročná karatistka z Ľubice pri Kežmarku.
Minulomesačné víťazstvo na Italia Open v Miláne, za ktoré si vyslúžila aj finančnú prémiu 500 eur, Marcele vlialo sebavedomie. "Verila som si, ale nebolo mi to nič platné. Keď ide o medaily, silnejšie krajiny tlačia svojich viac dopredu. Mrzí ma to o viac, že viem posúdiť, kedy nie som počas vystúpenia maximálne koncentrovaná. Stane sa, občas sa od svetských problémov nedokážem úplne odosobniť, ale toto nebol ten prípad. Škoda," dodala Remiášová.
Napriek tomu je karate verná. "Neúspechy prebolia, končiť kvôli tomu nebudem. Je to láska na celý život. Hoci som v detstve skúšala aj kumite a vyhrala aj nejaký Slovenský pohár, keď som uspela na majstrovstvách Československa v kata, bolo rozhodnuté," vysvetlila členka klubu SKC Casa Massima v talianskom Bari.
Denne v tamojšom oddieli dve hodiny trénuje, zvyšok času sa venuje mladým karatistickým nádejam. "Mám ich asi šesťdesiat a tá robota ma neprestáva baviť," hovorí Marcela. V Bari žije už šiesty rok. Vydala sa tam za talianskeho karatistického rozhodcu. "Bola to veľká zmena v živote, ale už som si zvykla. Tatry a rodina mi však stále chýbajú. Domov sa dostanem asi len raz za rok," priznala bronzová medailistka z majstrovstiev sveta 2002 v Madride. "Na Španielsko spomínam rada. Tam som prežila najkrajšie chvíle športovej kariéry. Úžasná atmosféra, fantastické publikum a konečne som aj na svete siahla po medaile."