BRATISLAVA - Parlament tento mesiac pravdepodobne čaká ostrá diskusia na tému Benešove dekréty, ktorých časť bola namierená proti Nemcom, Maďarom a kolaborantom. Na ich základe boli z bývalého Československa odsunuté milióny Nemcov a čiastočne postihli aj Maďarov. S iniciatívou prišiel nezávislý poslanec blízky SNS Ján Mikolaj. Chce, aby Národná rada prijala uznesenie, "že sa tým nebude zaoberať a nebude sa to otvárať".
Mikolaj dôvodí tým, že pri 60. výročí prijatia Košického vládneho programu boli dekréty "dosť tvrdým spôsobom napadnuté". Inšpiráciu hľadal v Česku, kde v roku 2002 dolná komora parlamentu prijala obdobné uznesenie a "odvtedy je pokoj".
Téma dekrétov je citlivá najmä pre koaličnú SMK, to sa ju viackrát pokúsilo otvoriť, ale diskusiu, akú požaduje Mikolaj, odmieta. Predstavitelia SMK v minulosti žiadali aspoň morálnu satisfakciu. "Dúfam, že spolu s partnermi nájdeme spôsob riešenia tejto chúlostivej otázky," vraví predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Obáva sa, že keď o tejto téme budeme diskutovať nepripravení, môže to "narobiť škodu v parlamente aj pre Slovensko". Bárdos naznačil, že by sa ešte mohla táto citlivá téma z programu rokovania vyškrtnúť.
Ostatní koaliční partneri sa zatiaľ vyjadrujú zdržanlivo. Ľubomír Lintner z ANO tvrdí, že Mikolajov návrh je rozsiahlejší, než aký prerokúvali v Česku. Podporí ho v závislosti od toho, aký bude konečný návrh uznesenia. Priznal, že sa v ANO budú riadiť aj názormi SMK. "Viem, ako citlivo na to reagujú, ale na druhej strane tému Benešových dekrétov stále otvárajú oni," povedal Lintner. Je presvedčený, že táto téma, by sa už nemala otvárať. Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Minárik sa predbežne odmietol vyjadriť.
Iná je situácia v opozícii, ktorá snahy o prehodnotenie dekrétov jednoznačne odmieta. Šéf Smeru Robert Fico už v minulosti vyhlásil, že ich považuje za nedotknuteľné. Viliam Soboňa z HZDS Mikolajovu iniciatívu jednoznačne privítal. "Akékoľvek pokusy o destabilizáciu územných pomerov, ktoré by z tohto vyplývali, nemôžeme pripustiť," povedal o snahách otvárať dekréty.
Nie všetky dekréty sa týkali Nemcov a Maďarov
Ľudia si väčšinou Benešove dekréty spájajú iba s povojnovými opatreniami voči nemeckej a maďarskej menšine a ich vysídľovaním. Československý prezident Edvard Beneš však od roku 1940 vydal v exile desiatky dokumentov a len niektoré z nich riešili povojnové usporiadanie pomerov. Práve tie sú sporné až dodnes.
Na ich základe boli od roku 1945 potrestaní kolaboranti, hromadne sa konfiškoval majetok. Odsunutých bolo asi tri milióny Nemcov, podobný osud mal postihnúť aj Maďarov, ale pre nesúhlas veľmocí sa tak nestalo a pristúpilo sa iba k čiastočnej výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.
Právnici tvrdia, že dekréty sú stále súčasťou platného práva, ale už neovplyvňujú spoločenské vzťahy. Ich zrušenie by preto malo iba symbolickú hodnotu. (rp)
