KOŠICE/BRATISLAVA - Košický U. S. Steel po vyše dvoch rokoch opäť mení šéfa. Odchádzajúci Christopher Navetta viedol firmu v období, keď vzťahy medzi oceliarňami a vládou poznačilo povinné vrátenie štátnej pomoci, obmedzenie výroby ocele a nakoniec aj prideľovanie kvót na znečisťovanie životného prostredia. To priviedlo korporáciu a Slovensko až do súdneho sporu. U. S. Steel bol nespokojný so znížením povoleného množstva emisií a slovenského vyjednávača, ministra životného prostredia, obvinil zo zlého vyjednávania s úniou. V nasledujúcich troch rokoch musí firma buď splniť limity, alebo nakupovať ďalšie emisné kvóty, inak sa nevyhne pokute. Riešenie bude v rukách nastupujúceho šéfa Davida H. Lohra, ktorý už avizoval záujem o dokupovanie kvót.

Napriek problémom s kvótami a obmedzením produkcie ohlásil nedávno U. S. Steel veľkú investíciu do výroby pozinkovaných plechov. Jej motívom je očakávaný dopyt automobiliek PSA a KIA. CHRISTOPHER J. NAVETTA v rozhovore pre SME označil ich príchod na Slovensko za výsledok prijatých reforiem. Hovorí, že slovenské reformy by mohli byť príkladom pre západnú Európu.

Opúšťate Košice po dvoch rokoch pôsobenia v kresle prezidenta oceliarní. Prečo?

Keď som prišiel do Košíc, dohoda bola na dva alebo na tri roky. Bola to výzva, získal som skúsenosti. Stále cítim, že môžem urobiť veľa pre spoločnosť aj po návrate do Pittsburghu.

Akú logiku má systém rotácie manažérov?

Rotačný systém v riadení tu v Európe spočíva a myslím, že to tak bude aj v nasledujúcom období, v dvoj- a alebo trojročných príležitostiach. Niekto ostane dva roky, niekto tri a pol roka. Očakávam, že do Košíc budú chodiť manažéri s výbornými skúsenosťami a schopnosťami.

Boli ste šéfom v Spojených štátoch aj na Slovensku. Aký je v tom rozdiel?

Rozdielov naozaj nie je veľa. Keď sa snažíte viesť firmu, zistíte, že ľudia chcú väčšinou pracovať za mzdu, aby mohli zabezpečiť potreby pre svoje rodiny a financovať svoje životy. Je jedno, či ste v Spojených štátoch, na Slovensku, alebo v Srbsku, ľudia sú ľudia a majú rovnaké ciele - zlepšiť svoj život a zlepšiť život svojich rodín. Rozdiely vidím v jazyku a snahe porozumieť kultúre. Vy máte rozdielnu motiváciu pre rôznych ľudí a rôzne kultúry. Cítim, že väčšina ľudí je rovnaká.

Viete si predstaviť, že niekedy v budete šéfovať celej korporácii?

Asi nie. V spoločnosti som už dlho, so svojou kariérou som veľmi spokojný. Nikdy som sa nezameriaval na svoje nasledujúce miesto, ale snažil som sa odvádzať dobrú robotu tam, kde som práve bol. Som rád, že som dostal od firmy novú príležitosť v Spojených štátoch pracovať na veľmi zodpovednom mieste.

Práve počas vášho šéfovania v Košiciach prišlo k dvom porušeniam sľubov, ktoré dala vláda firme. Išlo o obmedzenie produkcie a zníženie emisných kvót na oxid uhličitý. Ako to ovplyvnilo vaše vzťahy s vládou?

Myslím, že z dlhodobého hľadiska sú vzťahy stále dobré. Verím, že problém s obmedzením produkcie bol iba niekoho nedorozumením. Pozornosť slovenskej vlády sa sústredila iným smerom a došlo k nešťastnej interpretácii zmluvy, ale to už je za nami. Čo sa týka problému s kvótami na oxid uhličitý: zažalovali sme EÚ, zažalovali sme slovenskú vládu. Napriek tomu si myslím, že moje vzťahy s predstaviteľmi vlády sú stále veľmi dobré.

Pre environmentálne obmedzenia žalujete ministerstvo životného prostredia. Myslíte si, že otázka ochrany životného prostredia musí ustúpiť ekonomickým záujmom?

Minister životného prostredia Miklós urobil chybu pri rokovaniach o environmentálnych pravidlách v Bruseli. Verím, že Brusel by zohľadnil pri prideľovaní limitov na oxid uhličitý ekonomický rast Slovenska. Chyba, ktorú pán Miklós a ľudia z ministerstva životného prostredia urobili, je tá, že nechápali širšie súvislosti obmedzenia limitov na oxid uhličitý a pred cestou sa neporadili s ministrom hospodárstva Ruskom alebo ministrom financií Miklošom.

V minulosti ste boli zástancom členstva Slovenska v Európskej únii. Práve so vstupom do únie však súviseli obmedzenia produkcie aj zníženie kvót na oxid uhličitý. Zmenil sa váš názor na členstvo v únii?

Nie, stále som jeho veľkým zástancom. Všetci môžeme vidieť množstvo kamiónov prechádzajúcich cez hranice. Aj nám vstup do únie zjednodušil vývoz, uľahčil prepravu tovaru, odbúral colné bariéry. Odráža sa to aj v zjednodušovaní internej štruktúry našej logistiky v Európe. V neposlednom rade vstup do únie je pre ekonomiku povzbudením a zo silného hospodárskeho rastu ťažíme všetci.

Európska únia sa usiluje, okrem iného, dobehnúť ekonomickú úroveň Spojených štátov. Čo pre to musí urobiť?

EÚ by mala nechať ekonomiku otvorenú. Desať nových členských krajín dosahuje hospodársky rast ako Spojené štáty. Únia by mala spoznať krajiny ako Slovensko, Poľsko či Maďarsko, ktoré majú dnes komparatívnu výhodu. Nemala by sa báť, že tieto krajiny ovládnu vnútorný trh, a mala by sa niektorými ich krokmi inšpirovať.

Ekonómovia i predstavitelia oceliarní čakajú zmenu na oceliarskom trhu. Predpovedajú pokles produkcie ocele. Ako sa nás to dotkne?

Produkcia v Spojených štátoch aj v západnej Európe bude klesať. Vlaňajšok bol prvý rok, keď sa vo svete vyrobila miliarda ton ocele. Výsledkom sú veľké zásoby na trhu. Tu v Európe bol masívny dovoz ocele z Číny, Indie a Brazílie, čoho svedkami boli prístavné mestá na Západe. Je preto zložité dnes hovoriť o poklese alebo o raste globálnej produkcie. Povedal by som, že trh s oceľou bude rásť vďaka Číne. Niekto hovorí, že čínska výroba ocele bude rásť ročne o 15 percent, niekto si myslí, že až o 25 percent. Dopyt po oceli porastie napríklad tu v strednej Európe. Rok čo rok tieto krajiny vykazujú hospodársky rast okolo štyroch-piatich percent. To sa podpíše pod rozvoj automobilového priemyslu, baliarenského priemyslu, výroby strojov... Aj to je dôvod úspechu U.S. Steelu v Košiciach a rozhodnutia postaviť tam novú prevádzku na výrobu pozinkovaného plechu.

Novú prevádzku staviate preto, aby ste mohli dodávať plechy automobilkám aj na Slovensku. Prečo si myslíte, že budú práve vašimi zákazníkmi?

V júni začneme stavať tu v Košiciach investíciu za 160 miliónov dolárov. Prevádzka by mala vyrábať 350-tisíc ton pozinkovaných produktov ročne. Máme veľmi pozitívny ohlas od množstva potenciálnych zákazníkov. Myslím, že vedia, že U.S. Steel má dlhodobé a dobré skúsenosti s automobilovým priemyslom v Spojených štátoch. Ideme presunúť technológiu aj sem a vyrábať vysokokvalitné produkty blízko ich závodov.

Na Slovensku ste mohli vidieť, ako sa mení podnikateľské prostredie a zavádzajú reformy. Čo si myslíte o podnikaní v tejto krajine?

Výrazne sa to zlepšuje. Chválim reformy, viem, že za nimi stáli zložité rozhodnutia, lebo väčšina ľudí ich vnímala negatívne. Ich účinok bude však dlhodobý, najmä čo sa týka reforiem daní, pracovného trhu a bankovníctva. V dlhodobom horizonte budú výsledky týchto reforiem výborné. Prichádza k vám PSA, Hyundai, Getrag Ford...

Ako vidíte Slovensko po budúcoročných voľbách?

Závisí od toho, kto bude zvolený (smiech). Bez ohľadu na výsledok by sa nemal zmeniť pozitívny ekonomický rast. Prínosy súčasných reforiem budú ľudia vnímať čoraz viac, bude sa pracovať ďalej, ale bude zaujímavé sledovať, ako sa to u vás bude vyvíjať.

U. S. Steel zriadil Centrum pre hospodársky rozvoj. Ktorých investorov ste k nám pritiahli?

Centrum sme zriadili v rokoch 2001 a 2002 s dvomi cieľmi. Jedným bolo aj lákanie investícií na Slovensko. Dosiahli sme príchod štrnástich spoločností s dvomi tisíckami pracovných miest. Tým, že sme začali fungovať v roku 2001, veľa týchto investícií sa ešte len realizuje. Centrum pre hospodársky rozvoj je však úspešný príbeh.

Veľa ľudí sa bojí odchodu investorov zo Slovenska v budúcnosti do iných, lacnejších krajín. Je to opodstatnený strach?

Je veľa faktorov, ktoré hovoria proti podobným obavám. Napríklad silný hospodársky rast v týchto krajinách a rast dopytu po tovaroch pomôžu stabilizovať získané investície. Keď sa hovorí o tom, že Volkswagen ide vyrábať do Číny, na Slovensku sa nemáte čoho báť. Tovar totiž treba vyrábať blízko svojho trhu. Aj pre nás, výrobcov ocele, tento región prináša rastúci dopyt. Okrem závodov automobiliek ide aj o baliarenský priemysel, výrobu strojov... Trh teda pokračuje v raste, hospodárstvo pokračuje v raste a bude potrebovať čoraz viac.

Spomínali ste mnoho reforiem. Ktorá z nich je najdôležitejšia?

Všetky boli pozitívne. Daňová reforma bola veľmi pozitívna. Reforma pracovného trhu spružnila zamestnávanie, a to zamestnávatelia potrebujú. Aj reforma bankového sektora bola potrebná. Takže sa nedá hovoriť len o jednej veci, ale o prínosoch všetkých spolu.

Myslíte si, že staré členské krajiny Európskej únie budú v reformách nasledovať Slovensko?

Keď sa pozriete na Slovensko, uvidíte hospodársky rast okolo 4,5 percenta. Keď sa pozriete do Francúzska a Nemecka, uvidíte rast o 1 percento. Západná Európa má pritom v Bruseli rozhodujúce slovo. Slovensko a ďalších deväť nových členských krajín musia byť silné, aby si svoju pozíciu v Bruseli obhájili, potom sa možno niečo zmení aj v západnej Európe.

Lenže, vyzerá to, že ľudia v krajinách starej únie nie sú pripravení na dosahy reforiem.

Znášať dosahy reforiem, ktoré majú dlhodobý charakter, je zložité. To je príčina zložitej situácie vládnej koalície na Slovensku. Nepoznám však nikoho, kto by príchod PSA či KIA nepovažoval za dobrú správu. Tie spoločnosti sem idú, nesú veľa peňazí a vytvoria veľa pracovných miest. Pre ekonomiku a Slovensko to je veľmi dobré. Aj my tu v Košiciach držíme stabilnú zamestnanosť, pomáhame regiónu a investujeme. Ľudia majú stabilné príjmy a môžu ich míňať. Máme tu nový Hornbach, dva nové Kauflandy, Carrefour, Tesco, Baumax...

Predstavte si Slovensko ako korporáciu a seba ako jej šéfa. Čo by ste u nás zmenili ako prvé?

Myslím, že súkromné podnikanie je dobrá možnosť, ako pomôcť ekonomike. Sledoval som, čo sa dialo v Spojených štátoch, kde ekonomika kolísala hore-dole, a podľa môjho názoru to bolo práve súkromné podnikanie, ktoré ju pomohlo ozdraviť. Takže, okrem prebiehajúcich reforiem by som sa zameral na túto oblasť.

U. S. Steel je najväčším súkromným zamestnávateľom na Slovensku. Zamestnáva okolo 16-tisíc pracovníkov a zviditeľnil sa zamestnávaním Rómov. Tých je však len niečo vyše stovky. Prečo ten nepomer?

Máme množstvo programov na zamestnávanie Rómov. Sme v tom vcelku úspešní. Spolupracujeme s Košickým samosprávnym krajom na tréningových programoch pre Rómov, zameriavame sa najmä na uzavreté komunity. Keď sa pozriem, kde sme boli pred pár rokmi a kde sme dnes, vidím úspech.

Má váš záujem o Rómov ukázať cestu aj iným zamestnávateľom?

Napríklad, je to jedna z možností. Taktiež pomáhame deťom, mládeži, sirotám a nemocniciam.

Čo poradíte vášmu nástupcovi v U. S. Steele?

Pán Lohr je veľmi skúsený manažér. Má množstvo skúseností z U. S. Steelu. Verím, že tunajšia spolupráca ľudí v Košiciach bude fungovať ďalej s podporou manažmentu. Vedenie je dôležitá stránka tejto organizácie. Šestnásťtisíc ľudí musíte viesť rovnakým smerom.

Čo ste mu povedali o Slovensku?

Hovoril som mu všeobecne o príležitostiach. Veľa času sme strávili pri rozhovore o jeho práci. Hovoril som mu o peknej krajine, že ľudia na Slovensku na mňa zapôsobili veľmi dobre.

Bývalý prezident U. S. Steelu Košice John Goodish zostal na Slovensku tri mesiace po vašom príchode. Bude mať takýto čas na aklimatizáciu aj váš nástupca?

Desať dní. Pán Lohr je múdrejší, ako som bol ja (smiech). Myslím, že je zložité, ak sa o jedno miesto dlhšie delia dvaja ľudia.

Autor: Juraj JavorskýTOMÁŠ VELECKÝ