Prevažne moslimský Uzbekistan je najľudnatejšou stredoázijskou republikou so sekulárnou vládu. V posledných mesiacoch sa o Uzbekistane hovorilo ako o ďalšom kandidátovi na revolúciu podľa gruzínskeho, ukrajinského či kirgizského vzoru. Predovšetkým pád režimu prezidenta Askara Akajeva v susednom Kirgizstane tento rok v marci vyvolal špekulácie, že ďalším na rade bude Uzbekistan.
Prezident Islam Karimov, ktorý je tam pri moci od roku 1991, však varoval, že podobné pokusy zastaví aj násilím. Karimov tvrdo potláča akúkoľvek opozíciu. Všetkých päť povolených politických strán podporuje Karimova, ostatné strany a organizácie sú zakázané a nemôžu sa teda zúčastniť na voľbách. Ďalší predstavitelia opozície boli nútení emigrovať.
V krajine sa stávajú čoraz populárnejšími rôzne radikálne islamské skupiny. Chudobné obyvateľstvo ich často považuje za jedinú alternatívu totalitnému a skorumpovanému režimu. V posledných rokoch došlo v Uzbekistatne k mnohým teroristickým útokom, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí. Potom nasledovalo masové zatýkanie nielen členov moslimskej organizácie Hizb-at Tahrír, ktorá je oficiálne zakázaná, ale aj ďalších moslimov.
Ochrancovia ľudských práv obviňujú Karimova, že pod zámienkou boja proti terorizmu prenasleduje politických oponentov. Odhadujú, že vo väzniciach je teraz šesťtisíc politických väzňov a mučenie je bežným postupom. (pp, čtk)
