ŽENEVA, PRAHA - Za nového šéfa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) včera zvolili bývalého eurokomisára pre obchod Pascala Lamyho. Jeho volebný súper Carlos Pérez del Castillo kandidatúru stiahol. Lamyho nominovala špeciálna komisia. "Má najväčšiu podporu," povedal nemenovaný diplomat ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledku hlasovania. "Rád by som blahoželal Pascalovi Lamymu a poprial mu veľa šťastia v novej funkcii," nechal sa vzápätí počuť Castillo.

Vzhľadom na pravidlá, ktoré procedúru výberu nového šéfa organizácie doprevádzajú, bolo pre 148 členských krajín WTO obťažné odporúčanie komisie ignorovať. Komisii predsedala kenská zástupkyňa Amina Muhammadová.

Francúz Pascal Lamy (58) najskôr radil v otázkach obchodu francúzskej vláde a potom päť rokov viedol obchodnú politiku Európskej únie a nepriamo tak ovplyvňoval asi pätinu svetového obchodu. Ako prvý muž WTO vo funkcii nahradí Thajčana Supačaja Paničpakdiho.

Zberať plody svojej práce vo svetovom obchode, prípadne ich ešte zveľadiť. Tak by sa dali definovať jeho úlohy v čele WTO, kam bol dosadený na základe dohody, podľa ktorej Američania obsadzujú miesto šéfa Medzinárodného menového fondu (Paul Wolfowitz) a Európska únia obsadí kreslo šéfa WTO.

Práve Lamy bol jedným z hlavných vyjednávačov v otázkach liberalizácie svetového obchodu, na ktorého zásadách sa rok po krachu cancúnskych rokovaní dohodlo 147 krajín WTO vlani v auguste v Ženeve. V čele WTO síce bude bez výkonných právomocí, z pozície šéfa však bude disponovať vplyvom na rozhodujúce štáty.

V praktickej rovine bude mať Lamy za úlohu doviesť do konca rokovania tzv. katarského kola, ktoré má odstrániť bariéry vo svetovom obchode, v rovine diplomatickej potom musí udržať zmier medzi bohatými štátmi na jednej a rozvojovými na druhej strane. Počas jeho vlády do WTO zrejme vstúpi Rusko, najintenzívnejšie vyjednávania sa čakajú v otázkach obchodu s poľnohospodárskymi produktmi.

Na diplomatické potulky má však solídnu prípravu. Už pri nástupe do Európskej komisie v roku 1999 čelil povesti, že socialista z tradične protekcionistického Francúzska nie je najvhodnejším kandidátom na post šéfa európskeho obchodu. Neskôr sa o ňom v kuloároch začalo hovoriť ako o "ministrovi vojny", keď prvý súboj so Spojenými štátmi o banány vystriedala oceľ, aby vzápätí vytiahol proti Washingtonu v otázkach daní a naposledy napríklad pre odlišný prístup ku geneticky upraveným potravinám. Ako komisár sa taktiež zaslúžil o otvorenie obchodných stykov s Čínou.

(čtk, reuters, ap)