Sonina dcéra chodí do katolíckej základnej školy, kde sa už dlhšie rieši problém s obliekaním. Triednej učiteľke prekáža hlavne oblečenie dievčat - tričká s tenkými ramienkami, krátke sukne a nohavice so skráteným sedlom. Na rodičovskom združení sa rodičia s učiteľkou zhodli, že do kostola nie je takéto oblečenie naozaj vhodné. Čo sa však týka školy, neexistuje žiaden špeciálny zákaz týkajúci sa obliekania. Učiteľka chce, aby podnet prišiel od rodičov a ich písomné návrhy chce predostrieť riaditeľstvu školy. Soňa nevie, či sa má k tomu vyjadriť. Jej dcéra podľa nej nechodí do školy nevhodne oblečená, skôr upozorňuje na seba typickým pubertálnym správaním. Navyše, odvtedy, ako sa konalo rodičovské, provokuje, že si zafarbí vlasy na zeleno.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Ako má Soňa reagovať? Je aj na škole, kam chodia vaše deti, podobný problém s obliekaním? Rešpektujete vy a vaše deti takéto obmedzenia?

Pripomína mi to moju situáciu na základnej škole, keď sa ma matikárka spýtala, či si na krk nechcem zavesiť konský chomút a na seba obliecť vrece od zemiakov, pretože som aktívne prejavovala sympatie k hnutiu hipies (nosila som napríklad asi 15 korálikových náhrdelníkov). Keby to nebola záležitosť jedného roka, zmenila by som školu. Lebo počúvať bludy starej zakomplexovanej ženskej je pre tínedžera to najhoršie - a potom sa to odrazí na vizáži. No a pokiaľ ide o cirkevnú školu - naozaj tam musí Sonina dcéra chodiť? Nestačí normálna a namiesto etiky naboženská výchova?

r r r

Naše deti chodili aj na katolícku základnú aj na katolícke gymnázium. Dcéra bola známa svojimi "neortodoxnými" postojmi a výstredným obliekaním v "metal" štýle. Držalo ju to do posledného ročníka gymnázia a potom sa zrazu zmenila, oblieka sa normálne a má decentný make up. U niektorých učiteľov si však v škole "odskákala" svoje. Dnes hovorí, že to nestálo za to. Jediné, čo jej zostalo, je schopnosť kritického myslenia a okrem toho si vie veľmi dobre obhájiť názor.

r r r

Zo všetkého sa vyrastie. Aj z pubertálnych postojov a názorov, aj z mladíckych nohavíc. To, ako sa k správaniu detí postavia rodičia a pedagógovia, ten proces urýchli, alebo spomalí. Keď na provokáciu reagujete búrlivo - tak, ako sa očakáva, potom vás aj dlho provokujú. Skôr sa vyplatí zahryznúť si do jazyka a niektoré veci prehliadať.

r r r

Keď som bol výrastok, nosil som vlasy do pol chrbta. Ten účes sa mi však nepáčil, nosil som ho len kvôli nášmu riaditeľovi, ktorý proti vlasáčom viedol tvrdý a nekompromisný boj.

r r r

U nás na strednej škole bol istý pán, ktorý prišiel na hodinu s nožnicami a žiakom zastrihol do vlasov tak, aby sa museli ísť ostrihať. Alebo zobral žuvačku a votrel ju niekomu do vlasov. Džíny boli, samozrejme, zakázané. Kto by sa s ním naťahoval? Radšej som zmenil školu.

r r r

Myslím si, že by sa mali jasne stanoviť nejaké extrémne hranice (napríklad, že nesmie byť vidno spodnú bielizeň, že na tričkách by nemali byť vulgarizmy), pokúsiť sa deťom vysvetliť, že napríklad 13-ročné dievčatá nahodené ako striptérky môžu byť terčom úchylákov, a zvyšok nechať na kreativitu detí. Veď obliekanie je formou vyjadrenia sa, čo je pre ľudí v tomto veku veľmi dôležité. A platí, že čím viac zákazov, tým viac vzdoru.

Nezaškodí učiť dieťa pragmatickému prístupu: Keď máte učiteľku, ktorá si o každej namaľovanej žiačke s lakom na nechtoch myslí, že je prostitútka, a vy máte medzi jednotkou a dvojkou, čo si vyberiete? Ja som si vtedy vybrala nenalakované nechty, a aj preto som mala jednotku. Body na prijímačky na vysokú mali pre mňa väčší význam ako červené nechty. Samozrejme, rebelovanie nebolo mojím hobby. Myslím si, že matka či otec by mali dcére pomôcť nájsť rozumný kompromis. Okrem toho, jeden look môže mať pre školu a druhý po vyučovaní - stačí malá úprava na toalete.

r r r

Vysokoškolsky vzdelaný pedagóg by mal vedieť, že väčšina detí chce v určitom veku upútať a hľadá na to rôzne cestičky a spôsoby. Zákazy a príkazy len prilievajú olej do ohňa a decká sú ešte vynaliezavejšie. Lenže, ak ich nápady nemajú odozvu, zväčša s tým rýchlo skončia. Netvrdím, že deťom treba tolerovať všetko, ale načo sa "montovať" do ich štýlu obliekania, farby či dĺžky vlasov? Rodičia aj učitelia si ušetria kopu času a nervov, ak nad niektorými tzv. výstrelkami privrú oči. A možno by im nezaškodilo, keby si spomenuli na vlastné školské roky.

r r r

U dospelých je to inak? Skúste prísť ako pracovníčka banky do práce v minisukni, vyťahanom tričku a s piercingom. Letíte na hodinu. Takže deťom nezaškodí občas pripomenúť, aby si viac všímali vedomosti ako počet piercingov na pupku. Doma a vonku nech sa obliekajú, ako chcú, v škole sú v spoločnosti, a to si vyžaduje istý kompromis.

r r r

Naozaj neviem, prečo by sa nemohli zaviesť rovnošaty. Rodičia by ušetrili kopu peňazí na módnych trendoch. A to nehovorím len o cirkevných školách, ale vo všeobecnosti. A ťahal by som to aj na stredné školy.

r r r

Školské uniformy sú celkom dobrý nápad. Aj keď som tiež nosil všeličo, školská uniforma má niekoľko výhod: a) netreba ráno rozmýšľať, čo si oblečiete, b) bohatí sa nemôžu oblečením vyvyšovať nad ostatných, chudobní netrpia komplexmi, c) na ulici rozoznáme, kto je z akej školy, d) obmedzia sa krádeže oblečenia a obuvi v školách.

r r r

Je mnoho štátov, kde má školská uniforma tradíciu. Lenže naše mamičky by neprežili, že nemôžu dcérkam už od prvej triedy kupovať handričky najnovších trendov .