Snookerová výbava
Stôl: rozmery 350 x 175 cm, v štyroch rohoch a uprostred pozdĺžnych strán má kapsy (dovedna šesť)
Gule: sú z umelej živice, majú priemer 52,5 mm a je ich dovedna 22 - okrem bielej ešte 15 červených (každá má hodnotu jedného bodu) a šesť farebných: žltá (2 b.), zelená (3), hnedá (4), modrá (5), ružová (6) a čierna (7) Tágo: nesmie byť kratšie ako 910 mm
Hrá sa v krčmách najnižšej cenovej skupiny aj v salónoch päťhviezdičkových hotelov. Na Ostrovoch zábava číslo jeden. Nie je biliard ako biliard. Tento je kráľovský. Volá sa snooker.
Britov priam fascinuje. Súkno na stoloch v Crucible Theatre majú v rovnakej posvätnej úcte ako trávu vo Wembley či vo Wimbledone.
Divadlo v severobritskom Sheffielde s ani nie tisícovým hľadiskom sa každý rok na prelome apríla a mája stáva na sedemnásť dní scénou pre drámu, ktorá vrcholí korunováciou kráľa sveta snookeru. Jej tohtoročné záverečné dejstvo prežívalo vyše štyri hodiny pred televíznou obrazovkou len vo Veľkej Británii sedem miliónov divákov. V osemdesiatom piatom, keď o šampiónovi rozhodlo až ponorenie poslednej gule v záverečnom z 35 možných setov (frames), ich bolo dokonca osemnásť a pol milióna. Futbal bledol závisťou.
Koľko futbalistov, toľko gúľ
Okrem obrovskej popularity však futbal a snooker spája len zelená farba hracej plochy a magické číslo 22 - koľko futbalistov na trávniku, toľko gúľ na súkne stola. Inak je snooker oveľa bližší šachu.
Viac ako rukou sa hrá hlavou, ktorá musí byť pár ťahov popredu. Ekvilibristika rúk podložená finesami kombinatoriky mozgu. V snookerskej herni je ako počas tichej omše. Presný opak búrlivej atmosféry vo futbalových chrámoch.
Je to hra gentlemanov. Keď svojho času počas zápasu chytil jedného z divákov záchvat kašľa, ktorý neustával, Ír Dennis Taylor, svetový šampión 1985, bez rozčuľovania odložil tágo, podišiel k svojmu stolíku, vzal z neho pohár vody, vyšiel po schodíkoch do hľadiska a podal ho kašľajúcemu fanúšikovi. Oukej? spýtal sa ho. Keď mu so zapýrenou tvárou odkýval, pobral sa dolu, vzal do ruky tágo a pokračoval.
Snooker je very british
V biliardovom praveku sa hrávalo na zemi či na trávniku, až neskôr sa hra presunula pod strechu a na stôl. Najskôr drevený, potom s mramorovou doskou. Pribudli drevené mantinely, na ne gumená vrstva, na špičku tága jemná koža... A napokon aj elektrické vyhrievanie, aby nenavlhlo súkno.
Biliardových hier s tágom a guľami je okolo tridsať. Základné sú však tri: karambolová, na ktorú si autorské práva nárokujú Francúzi, poolová, šírená najmä z Ameriky, a ich mladší brat snooker. Ten má kolísku v Indii, ale rodičov z Ostrovov.
"Snooker je very british," potvrdzuje v rozhovore pre Der Spiegel nemecký komentátor tejto hry na stanici Eurosport Rolf Kalb. "Vymysleli ho britskí koloniálni oficieri a neskôr sa práve vo Veľkej Británii stal veľkým ako televízny šport."
V šesťdesiatych rokoch sa naplno rozfarbili obrazovky a televízne stanice hľadali obohatenie ponuky pre diváka najmä z toho, čo v bieločiernej verzii nevyznelo, a preto ostávalo bokom. Šéfovia britskej BBC si nemuseli dlho namáhať mozgy. Snooker nie je len hra pestrá na nápady, ale aj na zafarbenie gúľ. Každá z pätnástich červených má cenu jedného bodu, ale poltucet inofarebných je hodnotová škála: žltá dva body, zelená tri, hnedá štyri, modrá päť, ružová šesť a čierna sedem bodov.
Na tejto, ale aj iných televíznych staniciach sa snooker úžasne udomácnil - vlani bol na britských obrazovkách rozprávkových 1900 hodín.
Snooker nie je šprint, ale beh na dlhú trať. "Dráma potrebuje čas, aby sa vyvinula," tvrdí Kolb.
Na Slovensku je päť stolov
Stodvadsať hodín prenosov Eurosportu z tohtoročného sheffieldského Black Ball Final chytilo za srdce aj niektorých Slovákov. "Taký live prenos z F1 je podstatne nudnejší, najmä keď už roky jazdí jeden človek štýlom pole-position víťazstvo," napísal vo webovej diskusii jeden z tých, ktorých snookeristi fascinujú schopnosťou kombinovať, predvídať a taktizovať. "Veľmi upokojujúca zábava," zhodnotil iný a vyzvedal sa: "Kde by sa jej dalo u nás venovať?"
Odpoveď nepoteší. "Na celom Slovensku je dovedna iba päť snookerových stolov - štyri súkromné a jeden oficiálny," vyrátal na prstoch jednej ruky generálny sekretár Slovenského biliardového zväzu Ľubomír Lošák. "A šiesty, ktorý je už dlhšie na predaj, má náš prezident Ladislav Šrámek v garáži." Mimochodom, aj v Česku ich majú dokopy asi dvadsať.
Ak sa o snookeri hovorí ako o kráľovskom biliarde, tak aj preto, že sa hrá na stole kráľovských rozmerov: dĺžka tri a pol metra, šírka jeden a trištvrte. Trochu kvalitnejší zahraničnej výroby vyjde s príslušenstvom na 300-tisíc korún. Len plátno, ktoré vydrží asi rok, stojí takmer desaťtisíc.
"Kľúčový problém však nie je ani tak v cene stola ako v jeho rozmeroch," pripomína Lošák. "Snookerový stôl zaberie v herni 45-50 štvorcových metrov, to je u nás pri dnešných cenách za prenájom ekonomicky neúnosné. Ledaže by ste účtovali za hodinu hry na ňom dvesto korún a mali garanciu, že sa bude denne využívať najmenej päť hodín. Biliardové herne žijú z laickej klientely, ktorá sa prichádza zabaviť. Snooker je ťažká hra a zábavu poskytuje len tomu, kto ho slušne ovláda."
Takých je u nás iba pár. Slovenská snookerová liga sa hrá na malých, poolových stoloch. Domáci šampionát bude o mesiac v Kanianke, štvortisícovej podhorskej obci na Ponitrí. "Tamojší starosta poskytol nadšeným biliardistom zadarmo priestory bývalej škôlky," vysvetľuje zväzový sekretár.
Kráľ má titul aj mercedes
Jedným z mála Slovákov, ktorý zavše hráva snooker, je futbalista Szilárd Németh. Góly totiž strieľa v Británii, kde poznať a hrať túto hru patrí k dobrým mravom. Úprimne však priznáva: "V biliarde som dobrý, so snookerom je to horšie. Hrá sa totiž na strašne veľkom stole..."
V Spojenom kráľovstve registrujú šesť miliónov snookeristov, len o niečo menej ako futbalistov. "Briti budú ešte v dohľadnom čase lídrami tohto športu," myslí si nemecký odborník Kolb. Žijú v krajine, kde je zábavou aj biznisom.
Na svetový trón nedávno zasadol senzačný kráľ: ružovolíci Brit Shaun Murphy. Dvadsaťdvaročný outsider, s ktorým nikto nerátal. Ani na jedných z dvoch predchádzajúcich majstrovstiev sveta nevyhral čo len zápas. Zrazu vyradil troch bývalých majstrov sveta a zvládol ešte aj finále. Zarobil v ňom štvrť milióna libier. Má tvár dobráka, ale v hre forsíruje agresívny útok. Britské médiá ho napochytro nazvali "čarodejníkom", ale výstižnú prezývku mu ešte len hľadajú.
Shaun, syn člena exekutívy svetovej snookerovej federácie, má buldodžiu povahu. Snooker začal hrať ako osemročný. Od trinástich sa mu venuje profesionálne. "Odjakživa som sníval o troch veciach: byť svetovou jednotkou, majstrom sveta a vlastniť mercedes," priznal sa cestou z pošampionátovej recepcie svojej priateľke, ktorú si našiel cez internet. "Dnes som sa stal šampiónom, zajtra kúpim mercedes. Ostane nám aj na svadobnú cestu. Len čo sa z nej vrátime, začnem pracovať na tom, aby som sa stal aj svetovou jednotkou."
Svet snookeru je dnes ešte "very british". Ale zajtra - ktovie. V apríli vo finále China Open v Pekingu šokoval sedemnásobného majstra sveta Hendryho osemnásťročný čínsky supertalent Din Jun-hui. Jeho víťazné finále prenášala štátna televízia a sledovalo ho vyše sto miliónov ľudí.
Kto je šokujúci svetový šampión 2005
Volá sa Shaun Murphy: narodil sa 10. augusta 1982
V ôsmich (rokoch) vzal prvý raz do ruky tágo.
V trinástich opustil lavice klasickej školy a získal prvého sponzora: firma na výrobu topánok mu začala vyplácať ročne 5000 libier.
V štrnástich sa dal na profesionálnu dráhu.
V osemnástich ho vyhlásili za svetového snookerového nováčika roka.
V devätnástich sa prvý raz kvalifikoval na MS: vyradil ho šesťnásobný šampión Stephen Hendry.
V dvadsiatich sa v 1. kole MS bezmála postaral o senzáciu: s Kenom Dohertym prehral len 9:10.
V dvadsiatich dvoch sa ako outsider s kurzom 1:150 a prvý kvalifikant za posledných 26 rokov stal majstrom sveta po finálovom víťazstve 18:16 nad Matthewom Stevensom.
FOTO - ČTK/AP
Osemnásťročný ázijský supertalent Din Jun-hui. FOTO - REUTERS
