u stavieb (najmä rodinných domov), ktoré za posledné roky u nás vznikli, označujú odborníci nelichotivým pojmom "podnikateľské baroko". Ľudí, ktorí si takéto domy objednávajú a spokojne v nich žijú to však ani v naj-menšom nemýli.Spôsobom ako spopularizovať kvalitnú architektúru sú aj súťaže. Jednou z nich je aj Fasáda roka. V apríli tohto roka vyhlásila odborná porota najlepšie projekty spomedzi tých, čo sa prihlásili do jej tretieho ročníka.

Odborná porota je zložená každý rok z renomovaných architektov z praxe aj známych teoretikov a napriek názvu nehodnotí len vonkajšiu stránku - fasádu prihlásených projektov.

"Každé prihlásené dielo sa hodnotí komplexnejšie - ani najúžasnejšie urobený dom po stránke technickej nemôže byť hodnotený, ak nie je zvládnutý po stránke architektonickej," hovorí predseda poroty architekt Lubo Závodný. "Ale hodnotíme len prihlásené diela a určite sú dobré domy, ktoré sa do súťaže neprihlásia."

Projekty môžu tvorcovia alebo realizátori prihlásiť do štyroch kategórií - Novostavba, Rekonštrukcia, obnovená a adaptovaná budova, Rodinný dom a Sanovaná budova.

V kategórii Novostavba je priestoru dosť, pretože u nás sa zatiaľ veľa stavia. "Novostavba je pre tvorcov možno najzaujímavejšou kategóriou. Architekti tu majú pomerne veľa možností uplatniť svoju kreativitu," hovorí Lubo Závodný. "V západnej Európe sa už rodí málo nových projektov, ale u nás je teraz staviteľský boom."

"Veľa sa stavia najmä v Bratislave, ktorá má ešte veľa voľných priestorov a potrebuje nadobudnúť kompaktnejšiu podobu," dodáva architekt Ján Bahna. "A postupne sa bude určite stavať viac aj v ďalších oblastiach na strednom aj východnom Slovensku."

Zatiaľ čo my - "rozvojová" krajina - zažívame hektickú stavebnú činnosť v Európe je podľa Jána Bahnu podstatne iná situácia. "V Európe je 70 percent stavieb v kategórii rekonštrukcií," hovorí. "Západná Európa je už vybudovaná, ľudia z tretieho sveta sa tam prichádzajú učiť architektúre a stavbe miest. Veľkú časť práce tamojších architektov tvorí zlepšovanie kvality života a bývania. Takéto obdobie príde časom aj k nám. Absolútny boom v stavebníctve zažívajú momentálne východné krajiny - Čína a Rusko. Tam prichádzajú veľkí svetoví architekti z Nemecka aj Ameriky a stavajú celé nové mestá. Je to podobné ako keď u nás začali vyrastať sídliská ako napríklad Petržalka, lenže na východe je to v oveľa väčšom meradle."

Po období nekvality socialistického stavebníctva sú aj naše mestá zrelé na rekonštrukciu. Najviac práce je zatiaľ zrejme v oblasti zatepľovania, revitalizácií a celkového skultúrnenia panelových obytných domov. V minulosti sa pokúšali niektorí stavitelia pri rekonštrukcii panelové domy oživiť, alebo skrášliť všelijakými doplnkami. Takýto úmysel však nemusí vždy dopadnúť dobre. "Niektorí sa pokúšali pri zatep-ľovaní vytvárať na panelových domoch aj určité výtvarné formy, ale ukázalo sa, že prostrediu to veľmi nepomohlo," hovorí Ján Bahna. "Myslím, že sa treba zmieriť s tým, že pri rekonštruovaní týchto domov ide skôr o to, aby boli splnené energetické parametre, aby sa vytvorilo bývanie na slušnej úrovni. Panelák nikdy nebude luxus, je to jednoducho určitá hmota, ktorá by mala byť riešená radšej racionálne a decentne. Treba nájsť mieru v tom, ako ho upraviť. Takýto dom by sa nemal hrať na niečo čím nie je. Preto je zbytočné pridávať mu všelijaké rímsy a vežičky. My sa snažíme hodnotiť kvalitu remeselného prevedenia, nájsť slušne urobený dom, v ktorom by vo vonkajšej stránke mala prevážiť pravdivosť. To je záslužná robota."

Veľmi špecifickou kategóriou je pre tvorcu rodinný dom. Podľa Jána Bahnu sa v tejto kategórii neprihlásilo príliš veľa projektov - možno aj preto, že solventnejší ľudia nemajú príliš radi, keď sa o ich domoch hovorí na verejnosti. Ale pre bežného človeka je práve táto kategória najzaujímavejšou, pretože vlastný dom by chceli mať mnohí z nás. Aby sa dielo vydarilo architekt a budúci majiteľ domu by mali úzko spolupracovať a rozumieť jeden druhému.

"Rodinný dom - to je niečo osobné. Môže sa to týkať každého z nás vieme si to osobne prežiť, predstaviť," hovorí Lubo Závodný. "Pre architekta je to však to najťažšie zadanie. Je to omnoho ťažšia práca ako navrhovať napríklad banku, i keď rodinný dom je menšia stavba aj menšia investícia."

Zvláštnou kategóriou je práca na sanácii historických objektov. "Úroveň tejto kategórie sa mi zdá dosť vysoká," hovorí Lubo Závodný. "Rekonštrukcia a sanácia historickej budovy je náročná záležitosť - napríklad je potrebné urobiť dôkladnú historickú analýzu stavby a po technickej stránke objekt dobre zabezpečiť. Napriek náročnosti tu nemá architekt úplnú voľnosť, musí rešpektovať minulosť a z toho vyplývajúce obmedzenia. Ale takáto práca môže byť veľkou výzvou."

U nás zatiaľ rekonštrukcie a sanácie nezaberajú väčšinu architektonických prác. V západnej Európe je to však už inak. "Rekonštrukcie boli ešte nedávno zadania, ktoré nepatrili k najpopulárnejším," vysvetľuje Ján Bahna. "Ale momentálne sa mnoho špičkových architektov v kultúrnom svete venuje práve tejto disciplíne. Prerábajú priemyselné areály na kultúrne centrá, obrovské fabriky sa stávajú kľúčovými objektmi každého mesta. Premena funkcií, transformácie, metamorfózy - to je najaktuálnejší problém architektúry. My sme zatiaľ zvyknutí na tradičnú kamennú architektúra, ale dnes sa aj architektúra stáva spotrebným tovarom, ktorý rýchlo zastaráva a treba ho obnoviť či vymeniť. Napríklad v Japonsku, alebo Amerike si ľudia stavajú nový rodinný dom pre jednu generáciu." n