Na rozhovor prišiel z tréningu karate, o chvíľu už mal nacvičovať choreografiu s miliónovými tanečníkmi. Napriek tomu pôsobil pokojným a vyrovnaným dojmom, takmer celý čas sa na všetkých v kaviarni usmieval. Tanečník, spevák a najnovšie aj spoluautor a predseda poroty novej reality šou Miliónový tanec FREDY AYISI (38) rozprával aj o rasizme, politike, o viere, aj o samotnej šou.

Už ste si všimli zvedavé pohľady?

Ale áno. Dlhé roky to bolo kvôli inej farby pleti. Teraz preto, že ma poznajú.

Odkiaľ vlastne pochádzate?

Narodil som sa v Bratislave. Môj otec bol z Ghany, prišiel na Slovensko, pretože tu začal praxovať v elektrárni. Tu sa spoznal s mojou mamou.

Nechcel odísť späť?

Práveže áno. Keď som mal dva roky, odišli sme do Ghany s celou rodinou. Ale mama tam mala vážne zdravotné problémy, musela sa vrátiť späť. Môj otec nešiel s nami.

Prečo?

Nechcel sa vrátiť do komunistického Československa.

Nechýbal vám?

Ja som to nevnímal tak ako dieťa, ktoré žije s oboma rodičmi, a tí sa rozvedú po desiatich rokoch. Od čias, ktoré si pamätám, som bol iba s mamou. Možno až o niečo neskôr som si začal uvedomovať, v čom všetkom mi mohol otec poradiť a byť pri mne. Ale v podstate mám naňho pekné spomienky. Stále sme boli v kontakte, telefonovali sme si, mám od neho krásne listy. Niekoľkokrát sme sa aj stretli.

Ako si spomínate na detstvo? Pred vyše 30 rokmi vnímali ľudí s tmavšou pleťou inak, však?

Mal som krásne detstvo, veľa kamarátov, dobrých spolužiakov, napriek tomu, že som bol iný. Ale, samozrejme, musel som si zvyknúť na to, že som bol stredobodom pozornosti, kdekoľvek som prišiel. Ľudia na ulici sa za mnou otáčali. Zvykol som si odpovedať aj na nekonečné otázky, odkiaľ som, prečo som tu, alebo či my v Afrike máme takéto autá.

A keď ste boli starší?

Zažil som niekoľko útokov, ale tak je to všade. Vždy hovorím, že som sa mal takisto zle ako ostatní. Horšie to začalo byť až po páde komunizmu.

Skrytý rasizmus dostal zelenú?

Začali tu byť hnutia ako skinhedi, čo som dovtedy vôbec nevnímal.

Napadli vás na ulici?

Samozrejme, dokonca aj na vystúpení. Veľakrát to boli otvorené konflikty, musel som sa brániť. Až teraz sa to opäť trochu upokojilo.

Preto, že sme vstúpili do Európskej únie? Lebo sme sa stali súčasťou rôznych národov a kultúr?

Nie, to sa formuje pomaly. Ľudia si už zvykajú na to, že na svete nie sú iba bieli, že je to iba veľmi malá časť z nás všetkých. Viac cestujú, vo filmoch alebo videoklipoch účinkujú umelci inej pleti. Súčasnosť je otvorenejšia ľuďom, ktorí sa nejako odlišujú.

Takže teraz sa ako cítite? Ako Európan alebo Slovák?

Vždy som sa cítil ako univerzálny človek. Kdekoľvek prídem, cítim sa ako občan tejto planéty. Ale rodina, prostredie, práca, spomienky ma najviac spájajú so Slovenskom.

Zaujímate sa o politiku?

Veľmi nie, aj keď mám prehľad. No hlavne mám zlé skúsenosti.

Aké?

Keď boli v roku 1998 voľby, HZDS ma zlanárilo, aby som v rámci kampane s nimi vystupoval.

Tomu nerozumiem. Veď človek nemusí robiť veci, ktoré robiť nechce.

Vlastne to bolo tak, že ma oslovila jedna agentúra, či nechcem ísť na veľkú šnúru po Slovensku. Témou malo byť Mládež proti drogám, vystupovalo tam mnoho známych umelcov. Povedal som si - Výborne, to je ponuka, na akú sme dlho čakali. No až keď sme prišli na miesto, všimli sme si nápis - Hájime Zdravie, Drogám Stop. Prvé písmená boli napísané červenou farbou. Až vtedy sme si uvedomili, o čo ide.

A to ste nemohli odísť?

Áno, mohol som urobiť scénu a odísť. Ale už keď sme boli pred plným amfiteátrom, ľudia tlieskali, tešili sa. No hlavne som bol vtedy hlúpy. Nebral som to ako vážnu vec. Nenapadlo mi, že my môžeme niečo ovplyvniť, zmeniť. Videl som možnosť zviditeľniť sa. A tiež sme si mali zarobiť slušné peniaze.

Takže si vás kúpili?

Nebolo to iba o tom. Aj s celou mojou skupinou sme sa tešili, že sa z nás ľudia tešia, že sa konečne môžeme predať s tým, na čom sme dlhé roky pracovali, čo milujeme a čím žijeme. No, mimochodom, nakoniec mi nepreplatili ani benzín.

Ako to vnímate teraz?

Ešte aj dnes sa čudujem, ako som mohol byť taký hlúpy. Mrzí ma to o to viac, že s politikou HZDS a tým, čo robili, som nikdy nesúhlasil. Je to jedna z mojich najväčších chýb, aké som urobil.

A keby vás teraz niekto oslovil?

Musel by som byť o tom človeku maximálne presvedčený, poznať ho a vedieť, že to, čo robí, je správne.

Voliť chodíte?

Áno.

Poviete koho?

(dlhšie váha) "Volil som stranu súčasnej koalície. Rozmýšľal som o tom, čo je pre nás najlepšie, najvhodnejšie. Ale, ako hovorím, o politiku sa už veľmi nezaujímam."

Ale zaujímate sa o východné filozofie. Nebijú sa ich zásady so zásadami šoubiznisu, v ktorom ste 21 rokov?

Záujem o východné filozofie u mňa prišiel spontánne, už niekedy v dvanástich rokoch. Takže som nemal veľmi možnosť vyberať si a rozhodovať sa medzi jedným alebo druhým. Ale keď som raz presvedčený o tom, že niektoré veci sú tak a sú tak správne, mohol by som byť v politike, na stavbe alebo kdekoľvek, vždy tie pravdy sú a budú fungovať.

Aké pravdy?

Pravda akcie a reakcie, reinkarnácie, základné princípy dobra a zla.

Okrem toho v čo ešte veríte?

Verím v Boha a tak verím v Ježiša Krista, v Budhu, v Alaha... Podľa mňa sú len rôzne formy a podoby náboženstva, ktoré nazývajú boha rôznymi menami. Ale v podstate je iba jeden Boh. Vyznávam filozofiu, u nás známu ako Hare Krišna. Podľa mňa Boh tu stále je, existuje, vyvíja si ku mne nejaký vzťah a potom sa v rôznych podobách a časových obdobiach inkarnuje na zemi. Tu podáva tú istú filozofiu rôznymi spôsobmi podľa vyspelosti danej civilizácie, schopností ľudí rozmýšľať, prírodných podmienok.

A teraz ste sa dali na reality šou, ktorá je aj o intrigách, konfliktoch. Nie je to v rozpore s tým duchovným svetom, v ktorom v istom zmysle žijete?

Nemám pocit, že by som robil niečo zlé. Moja filozofia nie je utiahnuť sa do úzadia a v tichosti sa venovať rozjímaniu. Zachovávam si svoje ja, no musím sa prispôsobiť modernému spôsobu života.

Ale predsa, z reality šou ide veľa negatívneho.

Nevnímam to tak. Aj keď, samozrejme, ide tu o veľa vecí, nielen o tanec, ale aj sledovanosť, peniaze. Tanec je moja veľká láska a cesta, ktorou idem. Vždy som chcel zjednocovať tanečníkov a chcel som, aby tanec mali radi aj všetci ostatní. A teraz prišla pravá možnosť, ako dostať tanec medzi ľudí. Reality šou je teda iba daň za to, že Slovensku ukážem rôzne tanečné štýly, mladých a neskutočne talentovaných tanečníkov, finalistov súťaže.

Vidíte sa v niektorom z nich?

Ja som bol ešte v niečom iný. Bol som ešte viac ctižiadostivý, viac som žil tancom. Nemal som učiteľov, na všetkom, čo som sa naučil a dosiahol, som musel robiť sám.

Tiež ste však boli v ich veku známy, vyhrávali ste súťaže.

Mne všetko prichádzalo po kvapkách, nič mi neprišlo len tak. Nebol som z jedného týždňa na druhý slávny, nemal som zrazu peniaze. Všetko som si zaplatil úsilím a potom.

A nie je to tak lepšie? Nemôže mladým tanečníkom reality šou rýchla sláva skôr uškodiť?

Toho sa práve bojím. Som zvedavý, čo s nimi urobia médiá, popularita. To budem sám sledovať.

Prečo ste teda prišli s myšlienkou reality šou?

Ja som s tou myšlienkou neprišiel. Chcel som zjednocovať tanečníkov a chcel som, aby tanec mali radi aj všetci ostatní.

Je tanec samotný pre divákov atraktívny?

Je, ale musí sa s niečím spojiť.

S finalistami Miliónového tanca trávite veľa času. Ako ich vnímate?

Sú to výborní tanečníci, všetci majú obrovský talent. Fyzicky aj pohybovo sú veľmi tvárni, no treba ich usmerniť, pretože sú veľmi mladí a nemajú toľko skúseností. Ale majú v sebe nadšenie, neskutočné množstvo energie.

A povahovo?

Je to úžasná vzorka dnešných mladých ľudí.

K popularite patrí aj bulvár, titulky časopisov, kauzy, ktoré sa nikdy nestali.

Do minulého roku, predtým, ako som bol jedným z porotcov Dievčaťa za milión, som mal ku všetkým novinám skvelý vzťah. Považoval som ich za súčasť toho, čo robím. Ale potom som zistil, že som mal príliš naivný pohľad na svet.

Bojovali ste proti tomu?

Vo všeobecnosti neznášam pocit bezmocnosti, no vtedy som sa cítil absolútne bezmocný. Chcel som bojovať. Ale na rady kamarátov a oveľa skúsenejších ľudí som musel zostať ticho."

Vaša 16-ročná dcéra Viera s vami tancuje v skupine, brávate ju na rôzne akcie. Je možné, že sa v šoubiznise bude pohybovať. Nebojíte sa o ňu?

Vierka je oveľa vyspelejšia a viac sa vyzná, ako ja v jej veku, je to úžasná tanečníčka. V tomto prostredí je odmalička, vie sa v ňom orientovať. Veľa sa s ňou o tom rozprávam, takže nie, nebojím sa. Vie, čo je dobré a čo zlé.